Do Žiliny prichádzajú spolupracovníčky renomovaných svetových periodík, medzi inými aj Žilinských novín (to akože my).
16.32 - 16.50 h Prechádzajú mestom (to akože Žilinou). Pracujú v stave najvyššieho utajenia a úspešne sa im darí vytvárať ilúziu obyčajných študentiek. Nikto z okoloidúcich netuší, že sa práve nachádza v prítomnosti najväčších hviezd žurnalistického neba.
16.50 h Príchod ku kníhkupectvu Artforum. Šéfredaktor Mišo nás odhaľuje. Je čas dovoliť verejnosti, aby zistila našu skutočnú identitu.
16.51 h Do našej pozornosti sa dostávajú čudní chlapíci s veľkými cylindrami. Skláňajú sa nad zemou a "rozprestierajú svoje sny pod naše nohy". Boli to naši básnici, bez Feldeka.
16.58 h Odchádzajú. My sa však nevzdávame a svoje obete prenasledujeme až do podzemia (to akože do AF café). Odtiaľ im už niet úniku.
17.05 h Peter Ničík berie do rúk mikrofón (riziko srdcového záchvatu z faktu, že z mikrofónu nevychádza zvuk, boli zažehnané zistením, že reproduktor sa nachádza o poschodie vyššie) a otvára autorské čítanie, literárnu improvizáciu, rozprávkové vyznania a dialógy.
17.07 - 18.07 h Počas tejto hodiny sme sa dozvedeli, že zázraky sú všade okolo nás (podľa Daniela Pastirčáka), že zo slov kanalizácia, vôňa, chalupa, krištáľ, sláčik, zmrzlinový, a ďalších štyroch sa dá vytvoriť rozprávka, a že Hevier rád píše o skínoch.
18.08 - 19.01 h K slovu sa konečne dostáva aj publikum - krížový výs-
luch. Táto hŕstka ľudí mala kopu otázok, ako napríklad, prečo Da-
niel Pastirčák nemá doma televízor, či sa z každého Daniela raz stane básnik (zistilo sa, že zrejme áno, však ani Feldek neprišiel asi preto, že sa volá Ľubomír), zaujímalo ich aj, či básnici plačú. Vďaka odpovediam sa ukázalo, že im občas vyhŕknu slzy dojatia a že Pastirčákove deti píšu o mŕtvolách, rovnako ako on sám v ich veku.
19.05 - 19.25 h Prichádza hviezdna chvíľa, kedy sa iniciatívy chopíme my a pýtame sa dvoch Danielov, čím by chceli byť, keby neboli spisovateľmi.
Daniel Hevier: "Chcel by som byť taxikárom, barovým pianistom, cirkusantom, maliarom. Ale ja tým všetkým ešte raz budem."
Daniel Pastirčák: "Chcel by som byť hudobným skladateľom a skladať súčasnú hudbu. Kedysi som mal také obdobie, že som chcel odísť od civilizácie, žiť v horách, venovať sa, čo ja viem, poľnohospodárstvu a žiť na samote. Stále občas túžim utiecť od toho všetkého a žiť úplne normálnym životom."
Danielovi Pastirčákovi sme položili ešte otázku: Aký je to pocit, byť slávnym, publikovaným a spoznávaným ľuďmi na ulici:
"Ja sa necítim byť slávny. Sláva na Slovensku neznamená nič. Prejdete cez hranice a nikto vás nespozná. Myslím si, že naša základná ľudská úloha je, aby sme boli bytostne sami sebou. Treba si uchovať svoje vlastné ja a vedieť, že moja hodnota nie je v tom, ako ma ľudia vidia."
A aký je Váš obľúbený vtip?
Daniel Hevier: "Jajajaj, ja som veľmi zlý rozprávač vtipov a vlastne ich zabudnem hneď, ako ich počujem, takže momentálne si neviem spomenúť."
Daniel Pastirčák: "Môj obľúbený vtip je o Jožkovi Slaninkovi. Jožko Slaninka je svetobežník a príde do Spojených štátov. Hľadá si prácu, tak príde do Fordových závodov, kde mu Ford povie, že voľné je iba miesto upratovača dvora. Jožko Slaninka toto miesto vo svojej skromnosti prijme. Jedného dňa príde za Jožkom Ford a povie mu: "Jožko, poriadne poupratuj, pretože na návštevu príde americký prezident, tak to tu musí byť uňo-ňuňo." Jožko poupratuje, skromne si sadne do kúta a len čo vojde prezidentský cadillac, prezident vystúpi a v kúte zbadá Jožka Slaninku. Rozbehne sa k nemu a začne ho objímať: "Ooh, Joseph, Joseph!" Ford krúti hlavou nad Jožkovými známosťami a povýši ho na upratovača svojej kancelárie. Jožko upratuje kanceláriu a jedného dňa mu Ford oznámi: "Počúvaj, Jožko. Perfektne to tu musíš poupratovať. Na návštevu príde anglická kráľovná." Tak on poupratuje, a keď sa chce nenápadne vytratiť počas jej príchodu, anglická kráľovná sa k nemu bez zábran rozbehne: "Ooh, Joseph!", objíma ho, bozkáva. Ford teda hovorí Jožkovi: "Počúvaj, ty musíš byť mojím zástupcom, keď máš takéto konexie." Po nejakom čase dostane Jožko od Forda výnimočnú odmenu, aby si kúpil oblek, lebo príde na návštevu pápež. Po pápežovej omši Forda vynesú z chrámu na nosidlách, lebo omdlel. Keď sa v nemocnici preberie, tak sa ho pýtajú: "Čo sa stalo, pán Ford?" a on hovorí: "Tak, viete, keď počas kázne pápež prestal kázať, vyzval ľudí, aby sa rozostúpili, a rozbehol sa k Jožkovi Slaninkovi, to ma vôbec neprekvapilo. Ale keď sa tí dvaja Číňania, ktorí stáli pri mne, jeden druhého opýtali: "Prosím ťa, kto je ten muž, ktorý sa objíma s Jožkom Slaninkom?"
Autor: Tatiana Hořavová
