Zamračená obloha privítala v sobotu 16. októbra účastníkov 5. ročníka Hubertovej jazdy, ktorý organizoval Jazdecký klub
Žilina - Brezany pod vedením Františka Michulku. „Prišlo 33 jazdcov a koní zo stajní v Trnovom, Rosine, Oškerde, Súľove, Bytčici, Poluvsí a na Hájiku,“ prezradil nám na začiatok.
Hubertova jazda alebo aj hon na líšku majú dlhú tradíciu. Tak sa už kedysi dávno zabávali anglickí šľachtici. I dnešní organizátori Hubertovej jazdy sa snažia vtlačiť tomuto podujatiu punc dôstojnosti a vznešenosti, ale v podstate je to pre všetkých v prvom rade vynikajúca zábava. Aj keď je také nevľúdne počasie, ako bolo v sobotu.
V Brezanoch privítal všetkých účastníkov pán Lietavského panstva, alias Dušan Petrík. Skôr ako sa jazdci rozdelili, prečítal im reglement a dal na známosť reguly „tejto bohumilej a vznešenej hubertusovej jazdy.“ Jazdci, rozdelení do troch lotov (skupín), sa pod vedením mastrov (Gernot Dauman, Janka Škarková, Marián Kuchta) a ich zástupcov vydali na cestu za „líškou“ (Alenka Porubčanská na koni Dunaj) cez Hôrky, Hradisko ponad Ovčiarsko ku motelu Borina, kde bola veľká prestávka. „Hlavnou úlohou zástupcov mastra je sledovať celú skupinu a oznámiť všetky prehrešky. Sú to skrátka také žalobaby. Ale bez nich by večerný súd stratil šmrnc. Na tých, ktorých pri ničom nekalom nepristihnú, si jednoducho niečo vymyslia,“ vysvetlil nám s úsmevom Dušan Petrík a upozornil nás, nech mu nepozeráme priamo do očí, pretože to sa pri rozhovore s takým veľkým pánom nepatrí. Vraj keby sme boli muži, musíme padnúť na kolená. Potešilo nás, že na večernom súde nebudeme. Keď jazdci postupne opustili parkovisko pri Borine, vybrali sme sa za nimi do Brezian aj my. Na poli za miestnym ihriskom ešte absolvovali krátky dostih (víťazkou sa stala Zuzka Majerová na koni Sinzaghi z domácej stajne), pochutili si na výbornom guláši, ktorý pripravil breziansky starosta Kamil Pecko a športová časť dňa v podstate skončila. Už im ostalo len postarať sa o koníky a mohli sa začať pripravovať na večerný súd, kde bol žalobcom Dušan Petrík, hlavným sudcom Bohumil Michulek, prísediacimi František Michulek a Janka Krakovská. Nálada však na ňom bola výborná. Najlepšie sa obhajoval Štefan Belohorec, ktorý veľmi vtipne opísal svoj pád z koňa, i dôvody, prečo sa tak stalo. Aj napriek tomu ho vážený súd odsúdil a musel kúpiť tri fľaše šampanského. Súčasťou slávnostného večera bola aj tombola, do ktorej ceny venovali členovia JK Brezany. Výnos z nej použijú pre psíkov a kocúrov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou brezianskej stajne. V pokračujúcej voľnej zábave (až do rána bieleho) sa na nevydarené počasie zabudlo a spomínalo sa len na príjemné a veselé zážitky z Hubertovej jazdy.
Sezóna v Brezanoch sa týmto slávnym honom na líšku v podstate skončila. Život však ide ďalej. A tak tu budú v hipoterapii pokračovať deti z ústavov sociálnej starostlivosti na Vlčincoch a na Moyzesovej ulici, i ďalšie, ktoré sem vodia rodičia. „S touto prácou máme celkom dobré skúsenosti, deti sa na koníky tešia, pre niektoré je to možno jediná vec, ktorá ich drží nad vodou. Nie je to klasická hipoterapia v pravom slova zmysle, ale všetci z nej máme ohromnú radosť,“ potvrdil František Michulek. Radosť majú aj z ostatných detí, ktoré do stajne chodia. Sú šikovné a koníkov majú radi. „Jazdenie, to nie je len vlastniť koňa. Treba sa oň starať, nakŕmiť ho, napojiť, upratať stajňu. A to väčšina detí, ktoré sem chodia, robí s radosťou. A my sme spokojní, že takto zmysluplne využívajú svoj voľný čas,“ doložila jeho manželka Katarína.
