ilepsii - vytiahnuť jazyk, aby nezapadol. Kým Andrejovým telom zmietal kŕč, ani sa od neho nepohla. Až keď sa utíšil, odišla sa hrať s ostatnými deťmi.
Pre Janu Juhásovú je Aja kolegyňou, hovorí o nej ako o poločloveku
Musí vydržať všetko Toto je len jeden z mnohých zážitkov, ktorý nám porozprávala Jana Juhásová zo Závodia. Štyri roky sa venuje canisterapii (canis - pes po latinsky, pozn. red.). Ide o pomocnú terapiu, ktorá prostredníctvom psa napomáha psychickému a fyzickému rozvoju, rozvoju reči, navodzuje psychickú a duševnú pohodu. "Ku canisterapii ma priviedli dva zážitky. Raz sme išli s fenkou Ajou, vtedy mala asi dva roky, okolo kočiara, v ktorom veľmi plakalo dieťa. Nemohla to prežiť a chcela sa k nemu dostať. Matka to dovolila, Aja si k nemu ľahla. Dieťa sa okamžite utíšilo. Druhý bol s mojím synom. Keď bol chorý, akoby cítila, že mu niečo je a preležala s ním celý čas jeho choroby. Prečítala som si niečo o canisterapii a rozhodla som sa pripraviť Aju na skúšky. Sú veľmi náročné. Pes, a je jedno aké je to plemeno alebo len oriešok, musí byť absolútne vyrovnaný. Prichádza do kontaktu s postihnutými ľuďmi, zväčša deťmi, ktoré mu nevedomky môžu ublížiť. Musí to vydržať alebo v pokoji odísť, ak sa to už vydržať nedá," hovorí Jana Juhásová. Už u malého šteňaťa sa dá rozpoznať, či je kontaktné a pokojné. No a od pol roka môže začať výcvik. V 18 mesiacoch je psík schopný absolvovať skúšky, to je však individuálne, podľa podmienok, v akých pes žije. "Pes vyžaruje energiu, ktorá sa nedá zmerať. Stimuluje mozgové centrá tak, že postihnuté dieťa sa chce samo hýbať - otočiť sa za ním, pohladiť ho, plaziť sa k nemu. Stalo sa nám, že jednému dieťaťu sestričky nasilu otvárali zovretú dlaň. Džina mu ju olizovala tak dlho, až kŕč povolil a samo ju otvorilo."
Epileptický barometer
Canisterapeutický pes musí vydržať naozaj dosť. Pri takzvanom polohovaní slúži napríklad ako vankúš, po ktorom sa deti váľajú, vykladajú si naň nohy. Táto terapia sa využíva v domovoch sociálnych služieb, pri deťoch s telesným, psychickým a mentálnym postihom, v sociálnych domoch pri týraných deťoch, pri psychiatrických pacientoch, v špeciálnych školách, pri poruchách reči, epilepsii, ale i v domovoch dôchodcov či individuálnych prípadoch. V Anglicku špeciálne cvičia psov, ktorí dokážu 15 minút dopredu vycítiť blížiaci sa epileptický záchvat. Upozornia pána, ktorý má čas zaujať polohu, prípadne upozorniť okolie a prečkať ho. "Chodíme k jednému chlapcovi na Oravu. Utopil sa, oživili ho, no ostal v kóme. Aja, ja hovorím, že to už je poločlovek, nie pes, tam bola tri mesiace. Naučila sa s ním žiť a stala sa pomocníkom aj pre matku, lebo ho spoľahlivo strážila. Akonáhle sa prebudil, dala znamenie. Keďže na chodidlách je najviac citlivých bodov, poradila som im, aby mu ich natierali paštétou. Aja ich olizovala a on začal reagovať na pošteklenie, dokonca nohu zodvihol. Načas je dobré terapiu prerušiť, aby nenastal stereotyp. Aja je teraz doma, no na zimné prázdniny som im ju sľúbila," pokračuje energická pani Jana. Aja na Orave dokonca zacvičila malého kokršpaniela. Posúvala ho ku chlapčekovi, bránila mu, keď chcel robiť niečo zlé. Canisterapia nie je práca, ktorej výsledky vidieť okamžite. Trvá to týždne, mesiace, ba i roky. Každý, kto žije s postihnutým dieťaťom, však vie oceniť čo i len malý pokrok. Úspechy diagnózy závisia od jednotlivých diagnóz, ktoré si pani Juhásová vždy vyžiada. Pri niektorých dieťa napreduje najrýchlejšie do 6. roku, inokedy do 12., prípadne do 16. Potom sa už úspechy dostavujú pomalšie. Jane Juhásovej sa pri canisterapii osvedčili border kólie. Má štyri. Pri súčasnom záujme o terapiu by však štvornohých "kolegov" potrebovala oveľa viac. Psi versus lekári Je prirodzené, že nie všetci odborníci - lekári - sú canisterapii naklonení. Ťažko by sme od lekára, ktorý sa psov bojí, nemá ich rád, očakávali, že by odporúčal rodičom túto terapiu. Táto metóda je u nás len v plienkach, no nájdu sa i takí, ktorí sa aspoň pokúšajú o nej viac dozvedieť, dostať sa k jej výsledkom. Až sa nám nechce veriť a naskakuje husia koža z toho, čo všetko jej psi dokážu, vycítia. Pre ľudí, ktorí do nich vložili nádej, sú skutočne viac ako zvieratami. S nimi snívajú sen o uzdravení svojich blízkych. Jana Juhásová verí, že aj jej sen sa raz splní. Že v Žiline vybuduje canisterapeutické centrum, kde by sa o jej zverencov starali deti, ktoré by v kombinácii s terapiou získavali aj zmysel pre povinnosť a zodpovednosť.