opty z jeho kopačiek však lietali
tesne povedľa Dubnickej brány.
Dušan, gólom ste dopomohli mužstvu k bodu. Prevláda skôr sklamanie zo straty bodov, alebo radosť z gólu?
Je škoda, že sme nevyhrali, pretože sme si na Dubnicu verili. Chceli sme ich poraziť a oplatiť im prehru, ktorú sme utrpeli u nich. Na druhej strane sme ale dokázali vyrovnať, keď sme prehrávali už 0:2. Z tohto pohľadu nás získaný bod teší.
Čo poviete k nádhernému gólu?
Deň pred tým sme to nacvičovali na tréningu s tým, že to budeme realizovať v zápase, ak sa naskytne príležitosť. V tomto zápase sa nám takáto možnosť naskytla hneď dvakrát. Najskôr loptu dobre netrafil Benjamín Vomáčka. Pri druhej som si povedal, že to skúsim ja. Som rád, že to tam padlo a myslím si, že to bol zatiaľ najkrajší gól v mojej kariére.
Ako vás ovplyvnil rýchly gól, ktorý ste dostali už v 24. sekunde?
Pre každé mužstvo je ťažké, keď dostane gól hneď na začiatku a potom musí doháňať stratu a otáčať výsledok. Myslím si však, že už v prvom polčase sme ukázali, že na nich máme a dostali sme sa na koňa. Škoda, že sme zahodili šance a oni potom pridali druhý gól prakticky z ničoho. Keby sme dokázali ešte do polčasu aspoň vyrovnať, mohli sme nastupovať s čistým štítom a pokojnejšie.
Patríte k najvyšším hráčom svojho mužstva. Ako sa vám na ťažkom teréne za hustého dažďa hralo?
Bol som predovšetkým rád, že som po dlhom čase nastúpil na ihrisko v základnej zostave. Bolo mi jedno, aký je terén. Chcel som trénerovi dokázať, že futbal hrať viem a do základnej jedenástky patrím. Chcel som predovšetkým zo seba vydať všetko.
Mali ste asi najviac streleckých pokusov z celého mužstva. Čo chýbalo, aby ste dali aj druhý gól?
Chýbalo predovšetkým trafiť bránu.