Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Priviedla som na svet vyše dvetisíc detí

"Kto to nezažil, už mi neuverí," spomína bývalá pôrodná asistentka na ťažký život v Terchovej

Systém pôrodných babíc zaviedol panovník Jozef II. - ženy po absolvovaní zdravotníckych kurzov pomáhali rodičkám, ale aj ľuďom pri ú

"Kto to nezažil, už mi neuverí," spomína bývalá pôrodná asistentka na ťažký život v Terchovej


Systém pôrodných babíc zaviedol panovník Jozef II. - ženy po absolvovaní zdravotníckych kurzov pomáhali rodičkám, ale aj ľuďom pri úrazoch či chorobách. Neskôr ženy získavali odbornejšie vzdelanie a volali sa pôrodné asistentky. Jednu z posledných žijúcich, 76-ročnú Oľgu Halmiovú sme navštívili v Terchovej.


Kde ste sa narodili? Do osemnástich rokov som bývala v Tepličke. Narodila som sa doma. Zavčasu som sa vydala aj ovdovela. Len dve deti mi zostali. Vyučila som sa za krajčírku, no vtedy bol nedostatok lekárov, tak som si spravila 10-mesačný kurz na zdravotnej škole v Martine. Aj moja stará mama bola pôrodná babicula. V tom čase bol terchovský cintorín plný malých detí. Zomierali pri pôrode, krátko po narodení, ale umierali aj rodičky. Tunajšie ženy totiž napriek zákazu naďalej rodili radšej doma v hrozných podmienkach. Nemôžeme sa im čudovať, od Žiliny bývali ďaleko, v horských osadách, telefóny boli v celej dedine len dva a auto nemal nikto. Nebolo tu ani sanitky. Ženy v pôrodnici rodiť nechceli a nechceli ich tam pustiť ani ich muži. Doma by nechali ostatné deti, statok, role a tie boli predsa prednejšie. Keď som v roku 1953 nastúpila, bolo sľúbené, že nám postavia pôrodníčku, ale ledva po šiestich rokoch zriadili zdravotné stredisko. Dovtedy sme ordinovali v drevenej búde plnej myší, potkanov, bez elektriny.


Ako ste pomáhali okrem pôrodov? Doplnila som si ešte zdravotné vzdelanie a spolu so sestričkou sme robili osvetu o hygiene a starostlivosti o deti. Tiež sme chodili očkovať proti žltačke a drachonu, všade pravdaže peši, kilometre denne. Nemala som to jednoduché. Ženy často rodili doma samy a mňa zavolali až keď hrozilo, že vykrvácajú alebo dieťa zomrie. Stalo sa, že rodička nosila v sebe placentu aj dva dni po pôrode. Robila v maštali a pre mňa prišli, až keď ju poty oblievali. Vždy som si na ľudí našla čas, poradila som, utešila. Väčšinou ma rešpektovali.


 Pamätáte si ešte na svoj prvý pracovný pôrod? Prvýkrát som videla rodiť susedu. V poslednej chvíli ma k nej zavolal jej malý syn. Sama som vtedy bola tehotná a poriadne ma to vydesilo. Nič som o tom ešte nevedela, no dopadlo to dobre. Ale pamätám si, keď ma zavolali prvý raz k rodičke v Terchovej. Bývala som s deťmi v manzardke. Mali sme tam takú zimu, že mi voda vo vedre zamŕzala. No a vtedy uprostred noci prišiel pre mňa chlapík, že mu žena v Bielom Potoku rodí. Koňom na hnojových saniach ma zaviezol až do jednej osady. Tam, v maličkej kuchynke, štyri ženy držali prvorodičku postojačky nad plechovou krabicou plnou dymiaceho uhlia. Okiadzali ju, "aby ľahšie porodila". Čo to boli za povery, neviem, no rodidlá mala už celkom opečené. Hrôza ma z nich chytila. Nakoniec sme museli volať z Varína sanitku a predstavte si - dieťa sa narodilo zdravé!


Kde všade ženy rodili? Jój, všeličo som zažila. Na tehotné ženy sa prv ohľad nebral. Museli robiť až do pôrodu a často aj hneď po ňom. Večer porodili a ráno už dojili. Veľmi som ich ľutovala. Ťažký život mávali aj nevesty na "prižienkach". Jedna taká dobrá svokra na mňa zakričala: zoberte ju jačať do maštale ku svini! Iná rodička zas pred ôsmym pôrodom išla dať prasaťu žrať a spadla do chlieva, kde začala krvácať. Bolo to na Štefana, snehu po pás, chlapi ju v plachte zniesli k ceste rovno do sanitky. Ďalšia zas porodila na roli, keď kopala zemiaky. Pupočnú šnúru odrezala nožíkom, ktorým okrajovala burgyňu. Zablatené decko doniesla domov vo "fertuške" (zástere). Dieťa vyžilo a dnes je z neho fešák. Oj, vedela by som ja rozprávať. Koľké ženy ležali už na posteli v krvi, keď som prišla.


 A hygiena? Strach pomyslieť. V kuchynke v jednom kúte pod lavicou hus, pod druhou sliepka na vajciach a v zime aj malé ovečky. Všade kopa múch, blchy, ploštice, šváby... Keď mi podali vedro, najskôr z neho vyliali vodu s myšami. A strašná chudoba! Ktorísi ľudia v osadách ani plachty nemali, porodili na slame na moju zásteru. Na samotách boli chalúpky malé a detí veľa. Tu bežne mávali v rodine jedenásť, v Belej bolo aj dvadsaťdva detí. Nebolo problém deti splodiť, ale vychovať. Lenže elektrina nebola, televízory nemali, tak čo mohli po večeroch robiť? A výživa bola tiež biedna - stále len kapusta, zemiaky, mlieko. Kto to nezažil, ten mi už ani neuverí. A veľa žien mi porodilo aj v sanitke. Raz v noci sme dostali taký šmyk, že sme sa až na stĺpe zastavili a rodička aj s vozíkom mi vyleteli do snehu.


Koho z rodiny ste nechali pri pôrode? Len jednu schopnú ženu, aby mi pomáhala. Ostatných som vyhnala von. Poslúchali ma. Mamičky si pokričali, poplakali, na mužov ponadávali, no keď sa ozval plač dieťatka, keď si ho prvýkrát k sebe privinuli, nastala úľava a šťastie, ktoré za tie pôrodné bolesti stálo. Ostala som pri nich pre istotu vždy ešte dve hodiny. Hlavne prvorodičky som učila narábať s bábätkom, ukázala som, ako ho treba kúpať, prebaľovať, dojčiť. Niektoré ženy kojili aj vyše dvoch rokov, decko si donieslo stolček a cickalo. Kočíky prv neboli, deti sa nosili na chrbtoch, hojdali v drevených kolískach alebo zavesené v plachte. Namiesto cumľov lízali kryštálový cukor.


Dá sa spočítať, koľko detí ste priviedli na svet? Ročne to bolo asi 70 pôrodov, takže za 31 rokov okolo 2 170 detí. A všetky prežili. Pomohla som rodičkám od 15- do 51-ročnej. Rodilo sa aj veľa dvojčiat. Trojičky som zažila len raz, jedno dieťa bolo živé a dve odumreté. Ľudia tu síce boli chudobní, ale veľmi milí. S každým som si porozumela. Mnohým deťom som bola aj krstnou mamou. Aj za čias, keď sme museli krstiť potajomky. Poznali ma všetci v okolí. Tešilo ma, keď som "svoje" deťúrence videla cupitať po ulici a vždy mám radosť, keď ma ešte aj po rokoch pozdravia.


Neprevzala po vás túto prácu vaša dcéra? Nie, videla, aký to je ťažký chlebíček. Obrovská zodpovednosť a stále preč z domu. Jednej pokojnej noci som nemala, každý prišiel s krikom a búchal o dušu spasenú. Od vlastných detí som za cudzími odchádzala aj uprostred noci, aj cez Vianoce, niekedy som bola preč aj dva-tri dni. Tašku s inštrumentami som mala stále prichystanú. Keď si spomeniem na tie kilometre, ktoré som pešo prešla, niekedy ženy aj stihli porodiť, kým som prišla. Potom som si kúpila bicykel a babetu. Aj keď som pomohla mnohým rodičkám, pôrod je pre mňa stále veľký zázrak. Nie je to ľahká vec, ale aj tak nechápem ženy, ktoré sa vzdajú materstva na úkor kariéry či pohodlia. Ja som porodila tri deti, a teraz mám štyroch vnukov a troch pravnukov. Roky prejdú každému, ani sa nenazdá, a v starobe sú pre nás to najlepšie potešenie. Máme prečo žiť, máme sa z čoho tešiť. No, nie je to nádherné?

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 006
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 745
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 399
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 527
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 986
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 961
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 339
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 184
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 046
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 927
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Futbalisti Hričovského Podhradia v dresoch, ktoré im daroval hráč Herthy Berlín Peter Pekarík. Pre klub ich vybavil jeho brat Jozef.

Futbalisti malej obce inkasovali druhý najnižší počet gólov v súťaži (17).

6 h
Ilustračné foto.

Eva K. je obvinená pre prijímanie úplatku a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

11 h

Uzávierka bude realizovaná prenosným dopravným značením a náležite poučenými osobami.

23. jan

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Pozitivita je nižšia ako bola na obed.

23. jan

Už ste čítali?