Tabak patrí medzi najpredávanejšie spotrebné výrobky na svete. Jediný problém je v tom, že jeho najlepší zákazníci neprestajne vymierajú.
Od roku 1492, kedy do Európy Krištof Kolumbus priniesol tabak, sa veľa zmenilo. A je neuveriteľné, že napriek všeobecnej znalosti jeho škodlivosti, fajčí u nás každý tretí človek. Tieto smrtiace výrobky sú všade legálne dostupné a zdá sa, že im nemožno uniknúť. Naozaj nemožno? Ako si s týmto celosvetovým problémom poradila, sme sa porozprávali 16. novembra - na Medzinárodný deň bez fajčenia s bývalou tuhou fajčiarkou, Žilinčankou Annou Hollou.
Prečo ste začali fajčiť? Svoju prvú cigaretku som skúsila už v šiestej triede na základnej škole. To som ešte nešľukovala. Nechutila mi. Druhú som vyfajčila v deviatke. Strašne sa mi z nej točila hlava a bolo mi zle. Zachutilo mi to až na gymnáziu. Mala som 16 rokov a fajčili sme vtedy polovica triedy. Nejako zvlášť sme sa nad tým nezamýšľali, jednoducho sme každú prestávku strávili s cigaretkou na záchode. Chcela som sa prispôsobiť ostatným, cítila som sa tak dospelejšia. Ako 25-ročná som si zapálila aj pred rodičmi. Dovtedy som ich radšej neprovokovala. Ťažko mi to však mohli zakázať, keď otec sám fajčil. Vedela som, že to je nerozumné, ale človek je majster v nachádzaní výhovoriek. Vravela som si, že mnohí celoživotní fajčiari sa predsa napriek tomu dožili vysokého veku. Okolie ma silne ovplyvňovalo. Fajčenie sa stalo súčasťou každodenného života. Fajčia všetci a všade. V aute, na pracovisku, na spoločenských akciách. Fajčia čoraz mladší i starí ľudia. Školáci pri školách, dievčatá po ulici, dokonca i tehotné ženy. Populárni herci vo filmoch i politici. Fajčia chudobní bezdomovci aj bohatí vzdelaní ľudia. Ba i lekári, ktorí škodlivosti fajčenia rozumejú najlepšie.
Koľkokrát ste to chceli nechať? Už ani neviem. Ale vydržala som len deň a na druhý som to "dobehla". Bez cigariet som už nemohla žiť. Niekto tomu hovorí jemne zlozvyk, podľa mňa to je závislosť. Je ťažké s tým prestať, pretože nikotín je veľmi návyková droga, ešte viac ako heroín alebo kokaín. Na tabak si zvyknete skôr ako na alkohol. Navyše človek, ktorý si na verejnosti upíja z fľašky, stále ešte vzbudzuje pohoršenie, kým fajčenie sa považuje za normálne. Ale je to závislosť aj psychická. Navrávala som si, že po cigarete mi je lepšie, že ma upokojí. Keď som bola nervózna, zapálila som si. Keby som však nebola fajčiarka, nebola by som bývala nervózna. Napätie, ktoré mi cigarety znížili, spôsobila túžba po samotnom nikotíne. Fajčila som zavčasu ráno často namiesto raňajok a samozrejme vždy pred spaním. Doma na balkóne som strávila najmenej hodinu denne. Fajčila som aj chorá, aj v práci, vyše dvadsať cigariet denne. No poznala som ľudí, ktorí vyfajčili denne aj osemdesiat. Nefajčila som len vtedy, keď som bola tehotná. Deti ma neskôr prosili, aby som prestala, no nezabralo to. Je naozaj neuveriteľne ťažké skončiť s tým.
Ako nefajčiarovi sa mi to asi dobre hovorí, no nepomohlo vám "varovanie ministerstva zdravotníctva"? Tie nápisy na krabičkách cigariet sa objavili až v roku 1989. Vystrašia, ale neodradia. To vie každý fajčiar, že fajčenie je nebezpečné, že spôsobuje rakovinu a iné choroby. Na riziká a zhubné následky však nik nemyslí. Pritom niektoré prísady, ktoré výrobcovia do cigariet pridávajú, sú také jedovaté, že je zakázané vyvážať ich na odpadové skládky. V cigaretovom dyme vdychujeme arzén, kyanid, bután, acetón, oxid uhoľnatý, metanol, naftalín, kadmium. Ale všetko je precízne načasované. Cigareta napríklad uvoľňuje práve toľko nikotínu, aby človek vydržal v závislosti po celý život, kým ho nezabije. Vedome a dobrovoľne každoročne na následky fajčenia zomrú milióny ľudí. Škodí však aj pasívne fajčenie. Už po hodine pobytu v zafajčenej miestnosti vdýchnu nefajčiari toľko škodlivín, ako by vyfajčili 2 - 3 cigarety.
Prečo ste prestali fajčiť? Väčšina fajčiarov chce s touto neresťou skoncovať. Mnohým sa ťažšie dýcha, či kašlú. Z fajčenia žltnú zuby, prsty aj záclony. Páchne oblečenie a dych. Vysúša sa pleť, robia vrásky, prepaľujú obrusy. Ja som mávala často silné zápaly priedušiek. Rozhodla som sa skončiť a prihlásila sa na protifajčiarsky kurz.
A pomohli vám? Áno, ale najdôležitejšie bolo, že ja sama som chcela. Je mnoho spôsobov, ako sa odučiť fajčiť. Niektorým pomôže hypnóza, iným beznikotínové tabletky, nikotínové žuvačky alebo náplaste. Postupné znižovanie dennej "dávky" cigariet však nepomôže. Najlepšie je skončiť zo dňa na deň. Na kurze nám ukázali fotky prefajčených pľúc. Možno aj to mi cigarety zhnusilo. Na tretí deň som doma vyfajčila svoju poslednú. Po dvadsiatich rokoch fajčenia som dotrhala zvyšné, hodila ich do koša a už desať rokov nefajčím! Je to úspech. V tom kurze nás začínalo tridsať a len dvaja sme vydržali. Každému určite prospeje, keď o jeho úsilí vedia všetci známi, môžu ho povzbudzovať. Ale najdôležitejšie aj tak bude jeho rozhodnutie.
A vaše abstinenčné príznaky? V začiatkoch treba piť veľa tekutín - vody a minerálky, aby sa z tela nikotín vyplavil a jesť zeleninu a ovocie, aby sa zamestnali ruky. Najťažšie boli prvé tri mesiace. Bývala som podráždená a často ma trápili nočné mory. Snívalo sa mi, že som opäť začala fajčiť. Aj v tých snoch som bola nešťastná, že som zlyhala. Tak veľmi som si priala vydržať, dokázať to. Ale cez deň som sa cítila vynikajúco - slobodnejšie. Cítila som radosť z víťazstva nad svojou závislosťou. Zlepšila sa mi pleť, ľahšie sa mi dýchalo, viac mi chutilo jesť a mala som viac času. Okrem toho som prestala "okrádať" rodinný rozpočet. A to vtedy ešte stáli cigarety trikrát menej.
Ako teraz vnímate fajčiarov? Ako bývalá fajčiarka ich viem pochopiť. Nechala som v byte aj popolníky pre návštevy. Nikoho neodsudzujem, nasilu nepresviedčam, viem, že to nepomôže. Doteraz však odolávam pokušeniu zapáliť si. Viem, že keby som si dala jednu, opäť začnem fajčiť. Dokážem sa už ovládať. Nebudem predsa otrokom nejakých pudov. No - hádam tá malá cigaretka nie je silnejšia ako ja?!