vec, utopil sa v chladnej, šesťstupňovej vode. Keď odchádzal na rybačku, povedal rodine, že sa teší na to, ako chytí vianočného kapra.
Mladí muži sa vybrali na ryby v stredu popoludní. Čln, s ktorým vyplávali na vodu, sa prevrátil asi po hodine. Na breh sa podarilo dostať 21-ročnému mladému mužovi. Postavil sa na ostrovček a kričal, že má vo vode kamaráta. Rybár, ktorý ho počul, zavolal pomoc. Onedlho už hasiči pátrali po jeho staršom priateľovi Jaroslavovi. Napriek chladu a tme ho hľadali celé tri hodiny. Potom ale zastavili pátraciu akciu. "Museli sme dnes skončiť," povedal večer pred deviatou veliteľ zásahu František Milec. "Viditeľnosť je nulová, dnes to už nemá význam." V noci brat a kamaráti hľadali na vlastnú päsť až do štvrtej rána. Našli čln, v ňom Jarovu bundu a doklady. Na druhý deň hasiči pokračovali v pátraní. Po brehu pritom chodil nešťastný Jarov brat Tibor. Jasne bolo v jeho tvári vidieť, že nemôže uveriť, že jeho jediný súrodenec je mŕtvy. S nádejou stále pozeral do vody. Pri hľadaní bol aj strýko Milan Sirovátka. "Bože, je to hrozné," s námahou potláčal slzy. "Taký dobrý chlapec. Jeho mama pred piatimi rokmi stratila pomerne mladého muža. Nemohla sa z toho spamätať, no a teraz toto! Jarko bol slobodný, staral sa o ňu, ako len vedel. Bol to babkin miláčik, pomohol jej, čo mohol. Keď starká počula, čo sa stalo, spadla na zem, museli sme ju kriesiť," pri týchto slovách už Milan slzy udržať nedokázal. Vzápätí počuť z vysielačky hlas jedného z potápačov: "Utopeného mladíka sme našli, máme ho na brehu." Jaroslav žil pre svojich blízkych a mal veľmi rád svoje remeslo. Bol vyhľadávaným stolárom. Keď si chcel oddýchnuť, išiel na ryby. Rybačka bola pre neho doslova vášňou, ale zároveň sa mu stala osudnou.
Autor: Iveta Marešová
