edením staronového starostu Antona Spitzkopfa chce svojim občanom poskytnúť všetko.
Plnohodnotný život a skutočný domov
Starostujete štyri roky. Čo sa vám za ten čas podarilo zrealizovať?
Začali sme s rekonštrukciou schátralej budovy bývalej školy, kde dva roky tam pracovalo 8 žien, ktoré pre jednu firmu šili rukavice. Žiaľ, tá skončila, a tak uvažujeme o vytvorení krajčírskej dielne, kde chceme zamestnať asi 10 žien. Všetko záleží na zákazkách. Zrekonštruovali a zariadili sme aj priestory úradu. Som rád, že sa nám podarilo opraviť časť verejného osvetlenia a obecného rozhlasu, ktorý sme zároveň rozšírili. Mohol by som spomenúť aj ďalšie akcie, ako bola rekonštrukcia cintorína, výstavba novej prečerpávacej nádrže na pitnú vodu, k tomu dosť čulý kultúrno-spoločenský život. Zaktivizoval sa Dobrovoľný hasičský zbor, pomáhali sme vlastníkom súkromných lesov a pozemkových spoločenstiev, pri ich úsilí o vydanie vlastníctva.
Aké sú vaše plány do konca volebného obdobia?
Už na budúci rok by sa mala začať plynofikácia našej obce spolu s Veľkou Čiernou. Ďalšou spoločnou akciou je skupinový vodovod, pre ktorý teraz vybavujeme stavebné povolenie. Čaká nás aj kanalizácia, pre ktorú sa teraz robí projektová dokumentácia. Už na jar by sme chceli začať stavať viacúčelový stožiar, na ktorom bude zosilňovacie zariadenie pre mobilný signál. Zároveň intenzívne rokujeme s ďalšími firmami, aby na tento stožiar umiestnili zosilňovače na príjem televízneho signálu STV l a STV 2, čím by sa vyriešil dlhodobý problém nekvalitného televízneho signálu v obci.
Už sme začali so zemnými prácami na výstavbe kultúrno - športového areálu v obci. Jeho súčasťou bude viacúčelové asfaltové ihrisko, ale bude tam aj posedenie pre občanov, detské ihrisko, stolno-tenisový stôl a pod. Tento areál bude slúžiť nielen pre športové vyžitie občanov, ale aj na rôzne kultúrno - športové podujatia. Verím, že nám pomôžu spoločenské organizácie aj občania. Čaká nás čiastočná rekonštrukcia kultúrneho domu a dokončenie rekonštrukcie obecného rozhlasu.
Pripravujeme sa aj na separovaný zber odpadu, čím by sa mali znížiť náklady na jeho vývoz. Chceme, aby sa viac našich občanov, hlavne mladých, zapojilo do kultúrneho a spoločenského diania v obci. Máme pekný kultúrny dom, no tento sa na záujmovú činnosť zatiaľ nevyužíva. Viac pozornosti by si zaslúžil aj 200-metrový lyžiarsky vlek v správe našej telovýchovnej jednoty. Nie je síce najmodernejší, ale na druhej strane sú tu ľudové ceny a poskytuje dostatok priestoru na zimnú rekreáciu.
Ako sa dotkne fiškálna decentralizácia finančných prostriedkov malých obcí, medzi ktoré nesporne patríte ?
Už ZMOS konštatoval, že pre malé obce bude mať fiškálna decentralizácia postupne likvidačný charakter. Už sa zrušili dotácie na samosprávne funkcie, z prostriedkov na opatrovateľskú službu dostaneme maximálne tretinu z tohtoročného príjmu. Nové dane a poplatky, ktoré štát obciam umožnil vyberať, sú pre nás nanič. Hoci naši občania žijú vo veľmi peknom prostredí, majú smolu, že patríme medzi malé obce. Ťažko vysvetliť, prečo niektoré veľké firmy vo väčších obciach stavajú svoje zariadenia bez finančnej účasti, ale my musíme združiť finančné prostriedky na výstavbu zosilňovača. SPP od nás žiada 1,9 milióna na plynofikáciu, pričom len nedávno sa mestám o obciam vrátili stámiliónové čiastky, ktoré dali na plynofikáciu.
Sme koncová obec a autobusové spoje chodia ku nám poriedko, v sobotu len trikrát. Ak nedôjde k dohode medzi SAD a štátom, resp. VÚC, budeme medzi prvými, kde sa budú rušiť spoje, pretože na doplácanie nemáme financie. Štát sa postupne zbavuje finančnej zodpovednosti za ich rozvoj a chce, aby starostovia chýbajúce finančné prostriedky žiadali od občanov formou zvýšených daní a poplatkov. Už sme tu mali strediskové obce a mestá. Ak by malé obce boli spokojné pod ich vedením, ani jedna obec, vrátane tej našej, by sa neosamostatnila. Malé obce vždy boli na okraji záujmu a presadiť svoje požiadavky v mestskom zastupiteľstve bolo priam nemožné.
O novom erbe Malej Čiernej rozhodla Heraldická komisia MV SR. Vychádza z historickej pečate z roku 1906. V striebornom štíte, zo zelenej pažite vyrastajú tri červené ruže na zelených stonkách. Vlajka obce má päť farebných pruhov - biely, červený, biely, zelený, biely - a je ukončená troma cípmi.
•V roku 2001 si obyvatelia Malej Čiernej pripomenuli 530. výročie prvej písomnej zmienky o obci.
•Bolo to v písomnej správe zo 6. marca 1471, kde sa v darovacej listine uhorského kráľa Mateja Korvína pre Ladislava Podmanického a jeho syna Jána spomína aj Malá Čierna (Kys Charna).
•V roku 1905 si v obci svojpomocne postavili školu, v roku 1932 obecný dom a v roku 1941 kaplnku, ktorá bola dlhé roky najväčšou kaplnkou v rajeckej farnosti.
•Pozoruhodné je, že v 70-tych rokoch minulého storočia mala obce približne s 305 obyvateľmi také stavby, ktoré aj v súčasnej dobe chýbajú v mnohých obciach s oveľa vyšším počtom obyvateľov.
•Po páde komunizmu sa Malá Čierna odčlenila od Rajca a uskutočnili sa tu prvé komunálne voľby.
•Pamätníci spomínajú aj na 50. roky, keď sa v obci objavilo pojazdné kino, premietalo sa v škole a trieda bola nabitá zvedavými divákmi.
•V rokoch 1963-66 tu mali dokonca "letné kino", premietalo sa uprostred dediny, premietacie plátno nahradila sypáreň nabielená vápnom.
•Od 4. augusta 2001 má obec nový erb, vlajku a pečať.
•Obec má päť miestnych častí - Zemany, Čakan, Sedliaci, Močiar a Šefranica.
•Dnes má Malá Čierna 331 obyvateľov, najstarším je Ondrej Krajčí, ktorý minulý týždeň oslávil 97. narodeniny. Najmladším je Samko Buta, ktorý sa narodil 20. marca.
Prvý čestný občan - Louis Cros
Hody slávia v Malej Čiernej na Povýšenie sv. kríža a už niekoľko rokov sú hodové slávnosti významným dňom v živote obce. Nebolo tomu inak ani v septembri. Tie tohtoročné však boli predsa len trochu výnimočnejšie. Po prvýkrát v dejinách obce sa udeľovalo čestné občianstvo. Pamätný list prevzal Karol Liška, aby ho pri najbližšej príležitosti odovzdal francúzskemu partizánovi Louisovi Crosovi.
Louis Cros opísal svoje zážitky z cesty počas Slovenského národného povstania v knihe Paroles d´une chanson (slová jednej piesne), ktorá vyšla vo Francúzsku a v literárnej súťaži získala 2. cenu. Opísal v nej strastiplnú cestu, podrobnejšie sa rozpísal práve o Malej Čiernej, s úctou a vďakou spomína na vrelé prijatie a na rodinu Líškovcov. "Nikdy som nezabudol na Malú Čiernu a rodinu Líškovcov, kde som bol prijatý jedného dňa v biede a strachu, spomínam si na starého otca Líšku, ktorý smutne povedal, keď nás uvidel: "Chlapci, chlapci...", na mamku Líškovú, ktorá nám tak dobre navarila a na Štafana Lúšku, ktorý mi po francúzsky povedal: "Keď sa vrátite do Francúzska, napíšte a dajte nám vedieť, či vaša cesta skončila dobre...!"
Veľké bolo prekvapenie celej obce, keď v lete 1979 prišiel do Malej Čiernej jeden z "Líškových" francúzskych partizánov Louis Cros s rodinou, ktorý so spolubojovníkom Františkom Hejlom z Brna hľadal Štefana Líšku. Veľmi zosmutneli, keď zistili, že už nikto z rodiny nežije, len tetka Milka.
"S dedkovým francúzskym partizánom a jeho rodinou sme stále v kontakte," je pyšná aj dcéra Karola Líšku Mariana.
