žilinských turistov z TJ Stavbár Žilina. Justín Cesnek(63), Antonín Huzlík (55) a Ján Hruštinec (58). „Na jednom premietaní horských filmov sme videli film o výstupe na Ararat. V roku 1999 sme absolvovali výstup na Mont Blanc, o dva roky neskôr sme sa pokúsili zdolať Matehorn, čo sa nám však nepodarilo. A tak sme sa rozhodli, že si svoje sily vyskúšame na Ararate,“ hovorí Justín Cesnek. Najstarší z trojčlennej partie dobrodruhov.
Spolu s našou trojicou sa na Ararat vybrala výprava turistov z celého Slovenska pod vedením Jiřího Janáčka zo Žiliny, ktorý pripravil celú túto expedíciu. „O Ararate sme dovtedy nevedeli skoro nič, len to, že leží v Turecku, v Kurdistane,“ spomína Justín Cesnek. Cesta do Turecka prešla rýchlo. Všetci mysleli na to, čo ich čaká. Základňou slovenských turistov sa stalo mesto Doubaizit. V miestnej cestovnej kancelárii, ktorá výstupy na Ararat organizuje, si naši Žilinčania vybavili všetko potrebné, vrátane mulíc i sprievodcu. Ubytovali sa v kempe pod sultánskym palácom a odtiaľ, po krátkej aklimatizácii, vyrazili pešo. Mulice, ktoré naložili v osade, s nimi absolvovali výstup až do druhého tábora.
Ararat má výšku 5170 metrov, druhý tábor bol vo výške 4100 metrov, a tak im na Ararat ostal ešte poriadny kúsok. Na posledný výstup sa spolu s Justínom, Antonínom a Jánom vybralo ešte ďalších dvanásť Slovákov. „Počasie nám prialo, ale aj tak to bolo strastiplné. Na vrchol sme vyrazili o druhej po polnoci, ja som tam prišiel okolo deviatej, dole sme zišli asi o tretej popoludní. Cesta naspäť bola oveľa jednoduchšia, ale aj radostnejšia. Nič nás nezdržiavalo, vystrájali sme ako malé deti,“ usmieva sa aj dnes pri spomienke na veľké turistické dobrodružstvo Justín Cesnek. „Turci vyznávajú iné náboženstvo, a tak sa príbehom o Noemovej arche len usmievajú,“ dodáva Justín i jeho priatelia. Oni však veria, že boli na hore, kde pristál Noe s archou.
