neodmysliteľným štedrovečerným jedlom. Či je to tak aj u neho, sme sa spýtali 79 – ročného Ondreja Budaja - najstaršieho rybára v našom regióne a dlhoročného tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu.
Čo predchádzalo vášmu zvoleniu do funkcie tajomníka? Narodil som sa v Mýte pod Ďumbierom. Ako chlapec som pri píle nad naším domom chytal pstruhy holými rukami. To bola pochúťka! U nás vtedy mohol loviť len notár a učiteľ. Ryby oddávna chovali mnísi pri svojich kláštoroch. Slovenský rybársky zväz vznikol v roku 1926. Ja som miloval hory a od svojich devätnástich rokov som robil lesného robotníka. V roku 1949 ma lesy poslali na Strednú technickú rybársku školu. Tam som chytil prvú rybu na udicu. Ale v prvom rade nás tam naučili ryby chovať. Rybárstvo ma chytilo za srdce. Po škole ma umiestnili do Žiliny. Mal som 28 rokov, keď ma zvolili za tajomníka zväzu. Stavali sme rybníky, budovy, zarybňovali sme Oravskú priehradu, chránili naše vody. Zo stodvadsiatich hektárov sme spravili tisíc. Za mojej 37–ročnej funkcie bol ohromný nárast organizácie, zo 6000 rybárov sa stalo 106 000.
Aký je momentálny stav našich vôd? Nedávne národné hospodárenie rybám veľmi škodilo. Fabriky často veľké množstvo rýb otrávili. Rybám škodí aj regulovanie potokov. Zrýchli prietok vody, čím sa ryby unavia. Ryby sa nemajú kde skryť a stráca sa planktón – ich potrava. Na riekach sa nastavali priehrady, prekážky, ktoré zabránili migrovaniu rýb proti prúdu v období trenia. Domácnosti do riek vypúšťajú chemikálie. A množstvo vodovodov nastavaných v blízkosti horských prameňov znížilo rapídne prietoky vôd. Nanosili sa k nám volavky, čajky, rozmnožili sa kormorány a tie narobia rybárom veľké straty. Od konca 80–tych rokov sa však rieky výrazne vyčistili, na Váhu žijú pstruhy a v Žiline máme aj kapry. Dokonca sa zlepšil aj stav rakov, ktorí sú citliví identifikátori čistoty vody.
Kde ste chytali ryby najradšej? Jeden čas som mal až päťdesiat udíc, no ako funkcionár som na lov veľa času nemal, stále sme schôdzovali. Dobré spomienky mám na rybačku v Mongolsku – v raji rybárov. Najväčším mojím úlovkom je 21-kilová hlavátka. Keď som ju chytil, v žalúdku mala ešte celú rybu. Osem rokov už nechytám, manželka ma nepustí. Z mnohých rybačiek som sa vrátil domov naprázdno. Koľkokrát mi aj ryba z udice ušla. Lenže to nebolo podstatné. Dôležité bolo, že som si na čerstvom vzduchu oddýchol od tej každodennej trmy–vrmy.
A na ktorej rybe si pochutíte najviac? Rybie mäso je nielen chutné, ale i zdravé. Najlepšie mi chutí pstruh potočný alebo sumec. Domov kupujeme sardinky, údené makrely, občas zavináče. Rybia kosť sa mi ešte v hrdle nezasekla. Ani na štedrovečernom stole u nás nesmie chýbať tradičný kapor. Urobím podkovičky alebo rezeň obalený v múke s korením a paprikou. Ale pochutím si aj na pečenej krkovičke.
