Husiam gazdinky podšklbávali perie tri až štyrikrát do roka. Prezreté perie by i tak postrácali. Ukladali ho do vriec na povalu. Proti moliam ho chránili tabakom. V zime sa potom páračky stretávali postupne v každom dome. Páranie je prastarý tradičný spôsob ručného spracovania, pri ktorom sa trhaním oddeľuje perie od brka. Mladšie i staršie ženy sedeli dokola stola a deti v kúte so zatajeným dychom počúvali nekonečné, často i hrôzostrašné historky. Aby ženám čas rýchlejšie prešiel, tak si aj zaspievali. Práca s perím vyžadovala značnú trpezlivosť a obmedzenie pohybu. Keď sa otvorili dvere do prievanu alebo niekto kýchol, hneď lietalo perie po celej kuchyni. Občas im prišli zahrať na harmonike mládenci, občas im medzi perie pustili živých vrabcov. Niekedy sa páralo aj do polnoci. Chlapi zatiaľ posedávali v krčme a deti sa väčšinou sánkovali. V dome, kde sa s páraním skončilo, domáca pani pripravila pre ženy pohostenie – oldomáš. Napiekla šišky a uliala domácej pálenky. Z jemného peria narobili vankúše a periny dievkam do výbavy. Z dlhších pierok spravili masteničky – štetôčky na mastenie pekáčov. Celé husacie krídla niekedy používali na vymetanie popola z pece. Kostrnky potom nadlávili do vankúšov – kostrnákov na posteľ pod hlavu. Ženy v Lietavskej Svinnej hovoria, že im je tých časov ľúto. Dnes sa vraj všetci zatvoria doma a radšej po večeroch pozerajú telenovely.
