Je štvrtá v poradí zo šiestich súrodencov. Meniny slávi práve na Štedrý večer. Keď mala rok, jej rodičia zistili, že pravdepodobne má problémy so zrakom. Ten sa postupne strácal. Ako dieťaťu jej to nevadilo. Bicyklovala sa po ulici s ostatnými deťmi, zapájala sa do všetkých hier, večne mala rozbité kolená, oškreté lakte, ale nevadilo jej to. Do prvej triedy už musela ísť do internátnej základnej školy pre nevidiacich v Levoči. Dnes je z nej dospelá mladá žena. Nevidiaca. Evka Pytľová zo Stráňav. "V Levoči to vtedy bolo ako v kláštore. Všetko sa robilo v oddelených skupinách, s chlapcami sme sa stretávali len v triede. V prvej triede som sa začala učiť Braillovo písmo. Najskôr sme na písanie používali Braillovu tabuľku, neskôr Pichtov písací stroj," rozhovorila sa o prvých rokoch v škole. Našťastie tu bol aj internát a mimovyučovacie aktivity. Evka si vybrala spevácky zbor, ktorý funguje dodnes. Oveľa dôležitejšia však bola príprava na skutočný život. "S vychovávateľkami sme sa učili štrikovať, nakupovať, variť, šiť, zvládať pre vidiacich bežné situácie." Deväť rokov prešlo dosť rýchlo. Bolo treba rozmýšľať čo ďalej. Evka chcela ísť na zdravotnú školu do Levoče, kde už vtedy mohli mladí, zrakovo postihnutí ľudia študovať odbor masér. Žiaľ, nevyšlo jej to. A tak sa v Strednom odbornom učilišti pre zrakovo postihnutú mládež vyučila za čalúnničku. "Celé štyri roky som mala veľmi dobré známky, ale nikdy som nebola vyznamenaná, pretože z odborného výcviku som mala vždy dvojku. Nemohla som totiž pracovať na šijacom stroji." Potom ostala doma. Na invalidnom dôchodku. Na nudu však nemá čas. Býva so sestrinou rodinou a okrem práce okolo domácnosti jej voľný čas vypĺňajú neterky Erika a Margarétka. Má rada dobrú muziku, počúva rádio, teší sa na každú novú knihu nahranú na kazetách, odoberá niekoľko časopisov, zvukových aj v Braillovom písme. Jej ďalšou veľkou záľubou je šport. "Ešte v škole som začala hrávať šach, na učilišti som presedlala na ľahkú atletiku. S tou som sa dostala aj do bývalej NDR či do Prahy." Šport má Evka rada dodnes. Pred niekoľkými rokmi sa stala vicemajsterkou Slovenska v aplikovanom stolnom tenise, hráva kolky, venuje sa turistike. zaspomínala si na nedávnu minulosť. Lebo aj šport a kamaráti jej pomáhajú žiť plnohodnotný život.