toré by mohlo pomôcť kritickú situáciu napraviť. Jeho predsedom je Milan Novosad.
Aký bol najväčší problém vo financovaní športu na Slovensku?
Od roku 1993 sa hľadal model financovania riadenia športu. Vznikol Slovenský zväz telesnej kultúry a v rámci neho zákon umožňoval vytvorenie niekoľkých podskupín. Boli to Futbalový zväz, Asociácia športu pre všetkých, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov a Asociácia športových zväzov. Všetky asociácie však de facto združovali tých istých členov. Všetky mali svoj aparát a stálo to veľa peňazí. Bolo to absolútne neprehľadné a nikto nevedel, aký je tok peňazí.
Čo sa v súčasnosti zmenilo?
Ministerstvo začalo s každým zväzom jednať samostatne a prestalo dotovať SZTK a ostatné aparáty. Iniciovali vytvorenie Krajských športových centier a tie si vytvorili Regionálne športové rady. Práve my sme do vienka dostali starať sa o šport pre všetkých. Na druhej strane vznikla Únia športu, kde je
7 najsilnejších zväzov. Visieť ešte zostáva 57 ďalších zväzov.
Zlepší sa teda situácia v podpore športu pre všetkých?
Ministerstvo tlačí na to, aby viac finančných prostriedkov smerovalo do športu pre všetkých. Aby sa pre všetkých vytvárali podmienky na šport, a aby sa čo najviac ľudí zapájalo. Robil sa totiž výskum aký je zdravotný stav obyvateľstva a zistilo sa, že stúpla obezita a aj počet zdravotne postihnutých.
Kde je príčina tohto stavu?
Upadol nám hlavne šport na školách. V minulosti donútenie detí robiť telesnú výchovu na školách, ich známkovanie, niečo do seba malo. Šport predsa človeka formuje a upevňuje. Dnes deti často na hodinách necvičia a učiteľ nemá páku ich donútiť. V súčasnosti s tým majú problém už aj tréneri. Musia pracovať s deťmi, ktoré sú často neohrabané a z podpriemerných športovcov robia priemerných. Urobiť z nich špičkových už nie je možné. Nebol tu systém výberu talentovanej mládeže. Doteraz sa to robilo formou náboru, a to je málo. Prihlasovali sa totiž deti, ktorých rodičia si to mohli finančne dovoliť a nie naozaj talentovaní. V súčasnosti síce máme majstrov sveta v hokeji, ale tréneri hovoria, že generácia, ktorá vyrastá, je slabá. To je dôsledok aj toho, že telesná výchova na školách sa nerobí tak, ako by sa mala. Veľa športovísk je zdevastovaných.
Prečo je dôležité, aby sa tento stav zmenil?
Sme malá krajina a toto všetko sa prejaví na zdraví spoločnosti. Musíme doviesť pozornosť detí od patologických javov. Ak to neurobíme, môže sa tu stať raj drog. Toto bude naším hlavným cieľom. Či sa nám to podarí, ukáže čas. Napriek tomu mi trhá srdce, že oveľa viac peňazí dávame na výstavbu protidrogových centier, ako na telocvične. Školské dvory a telocvične treba čo najskôr zrekonštruovať, ale na to neboli peniaze.
Takže najväčším problémom sú peniaze...
Najväčší problém je momentálne u mládeže. Zohnať peniaze na talentovaného chlapca, ktorý začína robiť basketbal, volejbal, alebo cyklistiku je takmer nemožné. V Čechách majú zákon o sponzorstvo a podľa toho majú aj výsledky. U nás takýto zákon chýba. Vymysleli síce dve percentá z daní, ale nesplnilo to svoj účel.
Akým spôsobom pomôže Krajské športové centrum?
Fungujeme na báze projektov. Za minulý rok podľa podaných projektov by sme len na investície potrebovali 120 miliónov a na podujatia ďalších 10. Podujatia budeme vedieť zabezpečiť asi na 50 percent, ale pri investíciách je to zatiaľ nereálne. Budeme to riešiť postupne, v rámci našich možností. Teraz by sme vedeli pomôcť asi šiestimi miliónmi. Všetko sa však len formuje a rozbieha.
