Rekonštrukcia kultúrneho priestoru na železničnej stanici Žilina-Záriečie síce začala už pred jeden a pol rokom, ale zatiaľ ešte stále pokračuje. V kultúrnom prostredí sa množia otázky, kedy bude ojedinelý žilinský projekt ukončený. V súčasnosti sú však podľa členov občianskeho združenia Truc sphérique jediným finančným zdrojom rekonštrukcie dobrovoľníci a sponzori.
„Rekonštrukcia trvá dlhšie, než sme si mysleli. Dnes sa už na to dívame oveľa triezvejšie, a možno, keby sme dopredu vedeli do čoho vlastne ideme, tak asi ani nezačneme,“ konštatoval riaditeľ Truc sphérique Marek Adamov. „Ak na Slovensku nezačne fungovať podpora neštátnej kultúry, budú priestory ako naša Stanica prežívať iba vďaka nadšeniu niekoľkých ľudí a väčšina z nich možno postupne zanikne. Stále ešte nevieme ani odhadnúť definitívne ukončenie rekonštrukcie, čo nás nesmierne brzdí pri organizovaní kultúrnych aktivít.“ Ojedinelosť projektu spočíva aj v udržaní pôvodnej funkcie budovy ako železničnej zastávky a čakárne v spojení s využitím priestorov na tvorivé umelecké aktivity. Stanica má byť polyfunkčným miestom s galériou, čitárňou, tvorivými dielňami, divadlom a komunitným programom pre všetky generácie. Ďalší člen Truc sphérique Robo Blaško dodáva: „Pri živote nás drží najmä to, keď sa na Stanici vydarí program koncertov, divadelných predstavení či tvorivých dielní a keď cítime morálnu podporu zo strany návštevníkov.“ Zvyšná realita už nie je taká ružová. Náklady na rekonštrukciu sú ešte 10 miliónov a podpora nekomerčných kultúrnych aktivít zatiaľ stále na Slovensku nepatrí medzi štandard. Peniaze si musí združenie stále zháňať, inak sa so svojimi nápadmi môže rozlúčiť. „Aj keď v organizovaní akcií pokračujeme, počas prestavby je to veľmi namáhavé. V minulom roku sa síce podarilo výrazne pohnúť rekonštrukciu dopredu. Urobili sme napríklad nanovo všetky rozvody, doteraz však nemáme spustené kúrenie. Aby sme prežili túto zimu, kúrime si v starých pieckach drevom, ktoré zostalo po výmene starej strechy. Robiť kultúru na stavbe je naozaj dosť ťažké,“ vykresľuje situáciu Robo Blaško.
Napriek uznaniu v zahraničí (v minulom roku získali ako jediní prestížne ocenenie Európskej kultúrnej nadácie za najlepší projekt vo východnej Európe) je ich najväčším problémom ignorancia zo strany miestnych autorít a mesta, ktoré vykazuje nízky záujem o podporu nekomerčnej kultúry. „V zahraničí sú podobné aktivity štedro podporované práve mestami a regiónom. V Žiline je situácia celkom iná - hoci pravidelne zviditeľňujeme naše mesto a dokázali sme sem v posledných rokoch priviesť najviac zahraničných umelcov spomedzi všetkých inštitúcií, naša iniciatíva je tu prehliadaná a aj preto sa stále boríme s finančnými ťažkosťami pri rekonštrukcii. Autority tohto mesta neposkytujú dostatočný priestor na dialóg, čo by bolo dobré zmeniť,“ dodáva Robo Blaško.