Lucia je nielen jedinou zástupkyňou Žiliny na súťažiach, ale má za sebou už niekoľko úspešných vystúpení. Na posledných majstrovstvách Slovenska totiž získala bronzovú medailu v preskoku. „Ku gymnastike ma priviedol otec, keď som mala šesť rokov. Jedného dňa sa ma spýtal, či by som si nešla zacvičiť. Povedala som, že áno a už to bolo,“ opisuje svoje začiatky Lucia Koniariková. Gymnastika je technicky náročný šport. Nie všetky talenty pri nej vydržia až do doby, kedy môžu svoje nadanie naplno rozvinúť. Tak sa stalo, že Lucia je v Žiline medzi ženami sama, i keď ich začínalo viac. „Na gymnastike mám rada ten adrenalín. Môžem pri nej robiť také veci, ako nikde inde,“ dodala Lucia, ktorá je študentkou športového gymnázia. „Spolužiakov mám z rôznych športov, ale gymnastka som v triede sama. Ráno mávame vždy spoločnú športovú prípravu a potom sa už pripravujem individuálne. Trénujem aj denne po škole až do pol piatej.“ Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že gymnastika bolí. Lucia si však myslí, že bolesť nie je nijako zvláštna: „Kým sa do toho človek dostane, trošku to bolí. Sem-tam aj spadne, ale to sa mi občas stáva aj teraz. Nie je to však nič výnimočné,“ hovorí gymnastka, ktorá by sa v budúcnosti chcela stať trénerkou. Kým sa tak stane, čaká ju však ešte množstvo súťaží, na ktorých bude šíriť dobré meno žilinskej gymnastiky.
