„Človek môže na chvíľku odísť od ľudí, prejsť sa po prírode, kde nepočuje autá a telefóny,“ hovorí s úsmevom Anton Adamus. Z poľovníckej práce mu však vyplývajú aj ďalšie povinnosti. „Mám pridelený úsek, o ktorý sa starám. Nie je to teda len záľuba, ale aj povinností. Predovšetkým musíme počas celého roka nachystať pre zver krmivo, aby mala počas silného mrazu, keď je veľa snehu, potravu. V lete nasušíme seno, na jeseň nazbierame jablká a cez zimu ich pravidelne nosíme do kŕmidiel. V mrazivom počasí, ako je teraz, sa snažím minimálne raz do týždňa kŕmidlá kontrolovať a dopĺňať.“ Poľovný revír v Lutišiach je na zver bohatý, preto je aj práce neúrekom. Návštevníci hôr tu veľmi ľahko stretnú jeleniu a srnčiu zver, ale aj diviaka, či líšku. Občas cez revír prebehne aj vlk. Nie je to však všetko. „V poslednom období sa nám tu zdržuje medvedica s mladými,“ pochválil sa. Zároveň dodal, že práve stretnutie s medveďom môže byť aj nebezpečné. „Človek nikdy nevie predvídať, nakoľko je medveď nebezpečný. Väčšinou je plachý a od človeka uteká. Môžu však nastať situácie, že má pri sebe mladé a cíti sa byť ohrozený. Vtedy môže aj zaútočiť. Medveďa som stretol už aj ja. Síce som mal trošku obavy, ale našťastie to bola tá lepšia situácia a ušiel on.“ V lese tak môže na človeka číhať nejedno nebezpečenstvo. Podobne to môže byť aj v podnikaní. „Týka sa to najmä zákonov, ktoré s podnikaním súvisia. Častokrát sú zložité a podnikateľ má problémy sa v nich vyznať. Ale človek sa musí stále zdokonaľovať, aby obstál v konkurencii. Tieto veci niekedy môžu pripomínať aj džungľu,“ povedal na záver nášho stretnutia Anton Adamus.