„Myšlienka sa vo mne zrodila vtedy, keď vážne ochorel môj manžel Peter. Vtedy som si uvedomila, aké je ťažké odchádzať z tohto sveta,“ hovorí M. Chabanová, ktorá je bývalou zdravotnou sestrou. „Pracovala som 30 ro-
kov v zdravotníctve, aj v nemocnici, ale so smrťou som sa nestretávala. Vlastne som s ňou bola konfrontovaná až v osobnom živote. Otec aj niektorí ďalší príbuzní mi zomreli mladí. Manžel bol pred piatimi rokmi na hranici života a smrti. Uvedomila som si, že mnohí ľudia na konci svojej životnej cesty nemajú nikoho, kto by im pomohol, stál by pri nich, sú odkázaní na susedov a úplne cudzích ľudí. Je to deprimujúce. Pri znižovaní stavov v nemocnici som bola prepustená a zostala som bez práce. Rozmýšľala som, že pôjdem pracovať do cudziny, ale potom som si povedala, prečo by som sa mala starať vonku o starých ľudí, keď pomoc potrebujú aj tu u nás doma?“
Hospic nie je podľa Milady Chabanovej dom smrti, ale dom konečnej púte životom. Dodáva, že mnohí ľudia nevedia, čo vlastne hospic je a na čo slúži. U niektorých z toho pramenia predsudky. „Pritom v smrti sme si všetci rovní. Nikoho z nás to neobíde. Počula som, vraj mi ide o peniaze. Ale to vôbec nie je pravda. Hospic pre mňa nie je biznisom, nebude miestom pre bohatých, naopak, svoje miesto si v ňom nájdu všetci, ktorí ho potrebujú.“ Hospic je samostatné zdravotnícke zariadenie určené na poskytovanie takzvanej paliatívnej starostlivosti, teda osobitný druh zdravotnej starostlivosti človeku s chronickou, nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou chorobou. „Starostlivosť v hospici smeruje k zlepšeniu kvality života človeka až do smrti, k zmierneniu bolesti a utrpenia. Žilinský hospic by mal mať
25 lôžok a mal by fungovať na domácej báze. Zahŕňa aj pomoc pri riešení rôznych problémov. Dôležité je aj to, že s chorým tu budú môcť byť
24 hodín denne aj blízki ľudia.“ Anna Majbíková z odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja hovorí: „Na paliatívnu starostlivosť je pre kraj stanovený počet minimálne 69 lôžok. V Žilinskom kraji ju zatiaľ poskytujú na paliatívnych oddeleniach v nemocnici v Trstenej a v Čadci. V každej je desať lôžok. V Žiline doposiaľ takéto zariadenie nie je.“ Doteraz museli zdravotnícki pracovníci v prípade záujmu žiadať súhlas ministerstvo zdravotníctva o zaradenie do siete zdravotníckych zariadení. „Od začiatku tohto roka však došlo k zmene a na zriadenie hospicových zariadení je už potrebný súhlas samosprávnych krajov a zdravotných poisťovní,“ hovorí A. Majbíková. Dodáva, že idea hospicu má podporu mesta aj žilinskej VÚC-ky, potrebné je už len vyjadrenie poisťovne o preplácaní pobytu klientov: „Myslím, že v tomto roku by už v Žiline mohol byť hospic, ale závisí to aj od toho, ako bude pani Chabanová úspešná vo svojom snažení. Držíme jej palce.“
