Jeho základnou filozofiou je integrovať systémy operátorov do jedného strediska, niektoré zásahové zložky do jedného centra výjazdu, a tiež integrácia organizačných kritérií pri zásahu. Núdzové linky na Slovensku zastrešujú Krajské úrady (KÚ) a v súčasnosti fungujú paralelne s doterajšími núdzovými linkami. V roku 2007 by však medzinárodné tiesňové číslo 112 malo zostať jediným. „Na sprevádzkovanie tiesňovej linky sme nedostali žiadne peniaze, a tak sme to urobili z rezervy KÚ. Stálo to 2,5 mi-
lióna korún. Aj napriek tomu, že sme to dokázali urobiť najlacnejšie zo všetkých krajov, myslím si, že naše riešenie je najlepšie. Je totiž postavené na novej ústredni, ktorá umožňuje vzájomný dátový prenos medzi jednotlivými zložkami,“ hovorí Miroslav Bobčík, vedúci oddelenia krízového riadenia a integrovaného záchranného systému KÚ. Od svojho vzniku v roku 2003 do konca minulého roku prijali operátori tiesňového volania 600-tisíc hovorov, čo je na jednu smenu až 800 volaní. Keďže zatiaľ jednotlivé zásahové zložky nesplnili zákon a neposkytli svojich pracovníkov, operátori sú všetci zamestnancami KÚ. „Keď nám napríklad zavolajú, že sa stala dopravná nehoda, ako prvé zistíme, kde sa stala a či je so zranením alebo bez zranenia. Okamžite potom vysielame na miesto rýchlu zdravotnú pomoc, policajtov a keď je treba, aj hasičov,“ hovorí M. Bobčík. Často sa však stáva, že ľudia volajú zbytočne, len pre zábavu. Neuvedomujú si, že za zneužitie linky im hrozí pokuta až 50-tisíc korún. „Pokiaľ ľudia nie sú v tiesni a volajú, zbytočne nám blokujú linku. Často sa stáva, že volajú deti a niekedy nám aj oplzlo nadávajú. Preto by som chcel poprosiť rodičov, aby svoje deti na to upozornili,“ hovorí operátor Karol Baláž. Rodičia môžu zostať prekvapení, ak za svoju ratolesť budú musieť uhradiť mastnú pokutu za zneužívanie tiesňovej linky.
