Tieto osemnohé živočíchy sú jednými z najobávanejších a človeku najnesympatickejších tvorov na zemi. Je to však neodôvodnené - zo všetkých známych asi 21-tisíc druhov je len približne 12 pre človeka nebezpečných. Žilinčan Petr HAVEL chová pavúky vo svojom byte už päť rokov. A to nie hocijaké, ale hneď jedny z najväčších - samca a samičku druhu Brachypelma smithi. Oliver a Kleopatra, ako ich chovateľ nazval, sú krásni, chlpatí a veľkí ako jeho dlaň. Sú nenároční na starostlivosť, stačí im do terária občas nastriekať vodu, lebo potrebujú vlhký vzduch, najmä keď sa zvliekajú z "kože." Väčšinu dňa sa ani nepohnú, len v noci lezú po skle. V rodnej Brazílii sa tento druh živí aj maličkými vtákmi, ale Petr ich kŕmi živými cvrčkami a kobylkami. Ako lahôdku dostanú občas čerstvo narodené myši. "Tieto pavúky nelovia korisť do siete, ale sa jej zmocňujú prudkým behom. Zahryznú do nej svoje čeľuste a usmrtia ju silným jedom. Myška len zapiští a je po nej. Pavúky potom vydržia bez potravy aj trištvrte roka," vysvetľuje Petr. Samička sa dožije asi tridsať rokov života, samček žije väčšinou iba po prvé párenie. Ak ho aj samička ihneď nezožerie, je z neho natoľko vysilený, že i tak uhynie. Nepriateľom pavúkov v prírode je jeden druh osy, ktorá do nich nanesie vajíčka a larvy ich potom zaživa vyžerú. Samička môže mať aj 1 500 mláďat, ale tie sa tiež začnú medzi sebou požierať a prežije ich len zopár. "Väčšine ľudí sú pavúky nepríjemné, niektorí z nich majú až panickú hrôzu, ale týchto našich sa nebojí ani moja manželka. Z terária ich však vyberám v rukaviciach, na tele majú chĺpky, ktoré po styku s pokožkou účinkujú ako pŕhľava," hovorí Petr.
