"Dnes je teplo, len jeden stupeň nad nulou," prehlásil Jozef Repčík a vrhol sa do chladného potoka
Bŕŕ! Už len z pohľadu na týchto mužov vám musí byť zima... Otec Jozef (53) a syn Marek (28) REPČIKOVCI zo Žiliny sa však mrazivej vody nezľakli. Obaja sú totiž otužilci a plávať chodia vonku pravidelne každý týždeň už od minulého leta. "Na plaváreň nechodím, kúpanie v dave ma neláka. V lete som šiel každý deň po práci zaplávať si na priehradu. Postupne sa voda ochladzovala a ja som bol zvedavý, dokedy to vydržím. A potom, ako sa blížili mrazy, vzrastalo moje otužilecké sebavedomie," vraví Jozef.
Čo si myslel o otužilcoch predtým? "To, čo si teraz myslia ľudia o mne - že sú šibnutí šialenci a že mňa by do tej vody živého nedostali. Aj môj lekár zalomil rukami, keď som si bol dať spraviť dôkladnú prehliadku. Ale odporučil mi to. Ako psychológ mám sedavé zamestnanie a pohyb na zdravom vzduchu sa mi žiada," vysvetľuje a pomaly sa vyzlieka do plaviek.
Jozef chodil najskôr na priehradu Vodné dielo Žilina. Keď hladina úplne zamrzla, rozbíjal ľad ťažkým kladivom a plával pomedzi kryhy. Teraz si však našiel pekné miesto kúsok vyššie v Biokoridore z rieky Varínky. Vlastnoručne si k nemu v snehu odhádzal chodník.
Skôr, než Jozef skočí do vody, ešte sa prebehne v plavkách pol kilometra po cestičke. Vodiči z áut zdesene naň pozerajú a všeličo mu ukazujú... Takto správne "rozohriaty" potom vhupne do vody. Nesmie váhať, aby si to nerozmyslel, ale nesmie do nej ani prudko skočiť, aby nedostal srdcový kolaps. Voda je väčšinou teplejšia ako vzduch, má maximálne 1 °C. Dnes vonku nemrzne, no Jozef plával už aj v desať-stupňovom mraze. Do riečky vchádza obutý, pretože v ľadovej vode sa cievy na nohách tak zúžia, že by necítil prípadnú bolesť, ak by sa porezal a mohol by krvácať. Vo vode býva najviac osem minút. Zapláva si proti prúdu, no nepotápa sa. "Keď sa ponorím do vody, najskôr pocítim chlad, ten však prekonám. Čoskoro pominie a začnem cítiť príjemné teplo, ale len chvíľu. Nemôžem tam ostať dlho, lebo by mi zdreveneli prsty a nevládal by som sa ani obliecť," opisuje, až nám začnú zuby drkotať. Keď vyjde z vody, osuší sa uterákom, ale len jemne, pretože pokožka je vtedy veľmi krehká. Po vyjdení na breh ho začnú ruky oziabať a začne otužilecká triaška, ktorou si telo vyrába potrebné teplo. Vypije si horúci čaj a v plavkách si ešte raz zabehne. Potom sa pešo alebo na bicykli vydá domov. Len niekedy sa odvezie autom.
Jozef nepláva v ľadovej vode, aby bol zaujímavý, robí to pre svoje zdravie. Náhodní diváci mu však nevadia. Vie, že už len z pohľadu na neho im naskakujú po tele zimomriavky a čiapky si sťahujú hlbšie na uši. Niektorí si ho aj fotia. Krútia hlavami a čudujú sa, prečo sa dobrovoľne tak týra. Nevedia, že plávanie Jozefa jednoducho baví. V lete chodil na priehradu takmer denne, teraz každý druhý deň. Aj keď sneží alebo prší. "Studená voda v rieke mi nevadí, aj v noci máme celý rok otvorený oblok, ale studenú sprchu neznášam," prekvapil nás. "Chodím rád aj na termálne kúpaliská či do sauny. Chorý nebývam, ani len nádchu som túto zimu nedostal."
Spoločnosť mu robí jeden z jeho synov, ktorému sa otužovanie tiež zapáčilo. Jozef by však rád k tomuto športu pritiahol viac ľudí, pretože v tíme je to zaujímavejšie. "Dvakrát som sa zúčastnil na otužileckých podujatiach v Šurovciach pri Trnave a Piešťanoch, kde bola výborná kamarátska atmosféra. Po vzore bratislavských ľadových medveďov by som chcel so záujemcami z nášho regiónu vytvoriť stabilný klub otužilcov. Mám už preň aj pracovný názov Tučniaky - Žilina," prezradil nám Jozef svoj sen.
Záujemci sa môžu prihlásiť na čísle 0904 366 192. Stačí im odvaha a vytrvalosť. Veď začať s otužovaním vraj možno v každom veku a v každom období.