Podľa všetkého pochádza zo začiatku 15. storočia. Známa je aj legenda o patrónke kostola. Presbytérium je klenbovitá stavba s gotickým portálom, s dvoma gotickými a jedným románskym oknom. Na stenách sú zreteľné stopy po farebných nástenných maľbách. Stojí na mieste, kde už predtým stála iná sakrálna stavba. To sa zistilo pri archeologickom prieskume (december 1992 a apríl 1993). Našlo sa tu viacero úlomkov z roztaveného zvona, mince (najstaršie zo 16. storočia) a rôzne drobné predmety. Rovnako sa objavili aj hroby, dva úplné a jeden neúplný. Jeden z úplných patril pravdepodobne kňazovi J. Horeckému, ktorý zomrel v roku 1862. V druhom je kostra dieťaťa z rodu Frivaldských. V neúplnom hrobe sú pravdepodobne pozostatky muža. Objavila sa aj zasypaná časť podzemného prechodu do už nejestvujúcej kúrie rodu Frivaldských. Našiel sa aj vchod v stene s kamenným portálom, ktorý viedol do sakristie a prechod v stene na kazateľnicu, ktorá bola v chrámovej lodi. Vnútri presbytéria je v stene kamenné pastofórium a dva hranaté odkladacie otvory. Na stenách sa okrem malieb objavili aj konsekračné kríže. Posledný záznam o opravách v presbytériu sa našiel na východnej stene z roku 1500 (AD.MD). Časť starého kostola zbúrali okolo roku 1866, zostalo z neho iba presbytérium ako kaplnka a veža. V 50. rokoch minulého storočia urobili z presbytéria sýpku a sklad pre pohonné látky a mazivá. Pritom vysekali otvory do stien a vytvorili druhé podlažie, čím sa maľby ťažko poškodili. Do roku 1992 presbytérium spravovala obec, v roku 1993 sa oficiálne vrátilo cirkvi. Objekt chátra, i keď správca farnosti Pavol Šadlák vyvíja snahu na jeho záchranu. Tá si však vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Je to jedinečná stavba historického významu a jeden z mála objektov v okrese, ktorý si zaslúži pozornosť pamiatkárov.
Autor: Bohuslav Pekný
