Najbližšia marcová sobota bude o 20.00 h na Stanici v Záriečí v znamení koncertu electronického projektu Abuse. Frontman Vlado Ďurajka pochádza so Súľova, dnes pôsobí v Bratislave. Posledný koncert v okolí odohral na konci roku v bytčianskom Bristol café - rovnako aj žilinským koncertom prezentuje aktuálny nový album The great outdoors. Vladovi sme položili zopár otázok.
Na úvod obligátna otázka: prečo práve Abuse?
Abuse okrem iného znamená zneužiť. Mňa zaujíma morálna rovina významu tohto slova. Páči sa mi myšlienka, ktorú som niekde čítal: „Nič nie je také dokonalé, aby sa to nedalo zneužiť.“ Odráža to aj môj nešetrný spôsob práce so samplami - útržkami cudzej hudby vsadenými do úplne iného kontextu.
Kedy ste sa rozhodli, že v Abuse bude okrem vás viac členov?
Po boome tanečnej elektronickej hudby logicky nastal jej úpadok, nadprodukcia, opakovanie rovnakých postupov. Kombinácia elektroniky a živých nástrojov poskytuje väčšie možnosti vo farbe a práci s energiou, hlavne pri živých vystúpeniach. Takisto je dobrá určitá kontrola a kritika zvonku. Jeden človek je náchylný na stratu sebareflexie.
Bolo ťažké presadiť sa v Bratislave?
Naopak, tým, že je všetko viac poruke - médiá, viac ľudí venujúcich sa scéne (stále samozrejme hovorím o viac-menej undergrounde, nie o prepytujem „oficiálnej slovenskej kultúre“) človek má veľa vecí zjednodušených.
Kde sa vám hrá lepšie, v klubovej scéne alebo na otvorených na festivaloch?
Aj v rámci festivalov sme vždy hrali na menších scénach, aj keď napríklad na Wilsonicu sme hrali pred asi tisíchlavým publikom. Najviac mi vyhovujú štandardné kluby pre 200-300 ľudí, vtedy to nie je ani intelektuálne kaviarenské posedenie, ani neosobný štadiónový rock. Radšej plný menší priestor ako naopak.
Kto v súčasnosti tvorí Abuse?
Ja - strojvodca, Martin Turzík – basa, Mates Homola – bicie, DJ Hlavolam - gramofóny.
Myslíte si, že je nevyhnutné hudobné vzdelanie a talent aj v elektronickej hudbe?
Všetkého s mierou.
Čo si myslíte o názore klasických hudobníkov, že elektronika zvádza k tomu, že sa jej venujú ľudia bez štipky hudobného talentu?
Poznám veľa technicky zdatných hráčov bez štipky talentu. Tieto názory prichádzajú od ľudí s veľmi zúženým rozhľadom. Celý život drú techniku a na sklonku kariéry zistia, že to nikoho nezaujíma, frustrujúce. Poznám aj veľa elektronických projektov, ktoré maskujú absolútnu muzikálnu neschopnosť za „experiment, novátorstvo“. Ja si vážim ľudí, ktorí svoje inštrumenty ovládajú, ale napriek tomu hrajú so srdcom, hoci to znie ako klišé.
Aké máte ohlasy na platňu The great outdoors a ste s ňou spokojný?
Pomaly si zvykám na to, že máme iba nadpriemerne dobré recenzie, ale ono sa to časom obráti. Ako som spokojný, odpoviem o pár rokov. Počul som to počas jej realizácie miliónkrát. Ešte nemám odstup.
Čo nové chystáte?
Pár koncertov, pauzička, ďalší album.