vádzkuje. Podnikateľským zámerom spoločnosti je v súčasnosti rozšírenie možnosti zimnej turistiky. „Máme v pláne rekonštruovať lanovku na Chleb a sprevádzkovať lyžiarske trate v takom rozsahu, v akom boli využívané od roku 1950,“ dodáva Ján Kríž. Problémy však investori a súčasne vlastníci predmetných pozemkov majú so správou Národného parku Malá Fatra. Tí totiž tvrdia, že v tejto oblasti sa nachádzajú prírodné prvky, ktoré sa nikde inde nenachádzajú a spoločnosti nechcú dať povolenie na investíciu. „Správa Národného parku Malá Fatra je poradným orgánom ministerstva životného prostredia a ich vyjadrenia sú brané veľmi vážne. My sa s nimi snažíme rokovať a trecie plochy odstraňovať. Chceme sa dohodnúť, ale nedarí sa nám to. V zásadných veciach sme sa nedohodli vôbec,“ dodáva
B. Porubčanský. Zásadnými vecami sú pre spoločnosť otázky využívania Chlebského masívu, prepravnej kapacity novej ...lanovky, otázka úpravy svahov nad hornou hranicou lesa v oblasti Chlebu a otázka parkovania v oblasti Starého dvora. Argumenty, ktoré zástupcovia spoločnosti uvádzajú, sa opierajú najmä o to, že v lokalite Chlebských kotlov sa lyžovalo už dávno pred tým, ako bola na tomto mieste prírodná rezervácia vyhlásená. „Od päťdesiatych rokov sa tu dokonca konali významné medzinárodné preteky. Po dvadsiatich rokoch intenzívneho využívania však kompetentní usúdili, že príroda tu má taký charakter, aby sa mohla vyhlásiť za prírodnú rezerváciu. Paradoxne to svedčí o tom, že lyžovanie prírode vôbec neublížilo. Teraz tvrdia, že je tam nedotknutá príroda a pritom neurobili nič, len vyhnali ľudí z týchto priestorov. Robiť prírodnú rezerváciu tam, kde už dávno pred tým pôsobil človek, je nezmysel,“ hovorí Ján Kríž. Aj predseda predstavenstva spoločnosti Omnitrade Miroslav Kucka má podobný názor. „Ide nám o to, aby sme rekonštruovali miesta, kde sa aj predtým lyžovalo a nič viac. Druhá vec je tá, že by sme ľuďom radi umožnili zážitok z lyžovania v národnom parku. Sme totiž za to, aby príroda mimo zjazdoviek, zostala v ochrannom pásme tak, ako zákony vyžadujú. Ľudia sem totiž chodia najmä preto, že je tu nádherná príroda. Ide nám o symbiózu človeka v prírode a aby sme ochraňovali a zachovali prírodu. Čo by sme z toho mali, keby tu bola zohyzdená príroda?“ Starosta Terchovej Viktor Valo podporuje iniciatívu investora vo Vrátnej a v snahe Správy národného parku vidí aj ďalší, sociálne negatívny rozmer: „Sedemsto ľudí z obce v produktívnom veku pracuje v Čechách. Našou snahou je, aby sa uplatnili tu, v cestovnom ruchu. Veľa ľudí v cestovnom ruchu už pracuje. Oni všetci by mohli prísť o prácu, boli by nezamestnaní a utrpela by aj ekonomika obce.“
