zikálov a koncertných pódií, ktorá dokáže zaspievať všetko. Od ľudoviek, cez jazz, pop, až po operné árie.
Aké sú vaše spomienky na Žilinu a na detstvo?
Pri spomienkach na Žilinu a na detstvo si vybavím krásny veľký dom, obrastený divým hroznom, veľký dvor a záhradu, pätnásť mačiek, psa a dva obrovské orgovány. Veľmi mi bolo ľúto, keď nám ten krásny dom zobrali a my sme sa museli preťahovať na Vlčince.
Aký je váš vzťah k rodine, kto je vo vašom živote najdôležitejší?
Samozrejme sú to moji blízki, priatelia, moja rodina. Keď mám čas, tak ich navštevujem. Chodím do Banskej Bystrice za otcom, do Žiliny za bratom, jeho manželkou a mojim synovcom. V Bratislave mám ešte neter, sesternicu a blízkych priateľov.
Na ktoré miesta sa najradšej vraciate?
Naším obľúbeným rodinným miestom výletov bola Terchová. Moja mama a jej sestra boli veľké turistky a vodili ma po horách. Pamätám si niektoré chaty, napríklad v Strečne, kde mali aj medveďa v klietke. Pochodili sme aj okolité vŕšky, Straník, Dubeň, Hradisko. Nikdy neobídem ani Dom odborov, kde bol môj otec kedysi riaditeľom, ešte keď som bola úplne maličká. Niekoľkokrát som spievala vo veľkej sále. Prvýkrát ešte pred maturitou som si tam dokonca dovolila spievať s kapelou Sírius pop, hrozilo, že ma vyhodia zo školy, ale nakoniec mi to prešlo. Vtedy to bola veľká opovážlivosť.
Keď som v Žiline, vždy idem na Mariánske námestie. Za tie roky, čo som mimo, sa v Žiline veľa zmenilo. Páči sa mi pešia zóna od železničnej stanice po farské schody, páči sa mi námestie, že sa vracia do pôvodného stavu. K mojej návšteve Žiliny vždy patrí aj hotel Slovakia, to bolo miesto, kde sme ako stredoškoláci chodievali na „kávu“. Tento rok som tam opäť spievala na jednom plese a vždy tam mám zvláštny, ale veľmi príjemný pocit.
Vydali ste štyri cédečka. Pripravujete ďalšie? Komu bude určené?
Prvé som vydala ešte v roku 1994 v Opuse. Bola to klasika, ale už som tam prepašovala aj nejaké muzikálové árie. Ďalšie sa volalo Look Sisa Sklovská, s ním som sa prezentovala v Českej republike. Na základe koncertných vystúpení a účinkovania v muzikáloch som dostala ponuku od jedného vydavateľstva a vydala som u nich ďalšie dve cédečka, Sisa a Viem, čo chcem. Teraz pripravujem vydanie CD Crossover, kde pôjde o prelínanie hudobných žánrov. Bude to s veľkým symfonickým orchestrom a rytmikou. Naspievala som leitmotívy z klasiky, ktoré nikdy neboli naspievané ľudským hlasom. Ďalším projektom bude nosič s mixom hudobných žánrov, ktorý vznikol na želanie mojich poslucháčov. Bude tam všetko. Od opery, cez muzikál, pop, gospel, až po cigánske piesne.
Svet vás považuje za vynikajúcu speváčku. Čo by ste ešte chceli v živote dosiahnuť?
Nepatrím k umelcom, ktorí spia na vavrínoch a nikdy nebudem spokojná. Takže sa stále učím, stále zdokonaľujem svoje hlasové schopnosti. Pre mňa je základom byť šťastná v súkromnom živote. Toto šťastie sa potom odráža aj v mojej práci. Keď mi svietia oči, je všetko v poriadku.
Rozmýšľali ste niekedy o tom, aký by bol váš život bez spevu?
Vôbec, to mi nikdy nenapadlo. A neviem si to ani predstaviť. Spev je súčasťou môjho života.
Ako by ste sa stručne charakterizovali.
Žiť naplno.
Slovenskom hýbe SuperStar. Sledujete ho aj vy?
Nie, žiaľ, nemám v Prahe STV. Videla som len také útržky, ktoré mi pustili známi z Bratislavy na videu. Až od vás sa teraz dozvedám, že Tomáš Bezdeda je Žilinčan. Toho som náhodou videla. Je to chlapec, ktorý má „ksicht“ pre šoubiznis. Usmeje sa a všetci sa roztopia. Držím mu palce.
