Čo všetko sa zmenilo v Skalitom k lepšiemu po januárovom príchode nového trénera Petra Padycha? Slovan patrí so sedemnástimi bodmi medzi šesť najlepších celkov piatej ligy a práve s trénerom Padychom sme nahliadli do futbalovej kuchyne v Skalitom.
•Po dvanástich rokoch ste opustili futbal v Čadci. Čo poviete na prechod z tretej ligy do piatej, neľutujete?
Som spokojný, je to pre mňa nová skúsenosť. Okrem Čadce, kde som strávil už spomínaných dvanásť rokov, som doteraz netrénoval nikde inde. Nie je to zatiaľ zlé, ale môže to byť ešte lepšie. V mužstve treba zvýšiť disciplínu. S prezidentom Petrom Tatarkom sme sa dohodli hneď, je to férový chlap, ktorý má futbal veľmi rád. Nemáme zatiaľ stanovené konečné ciele, Skalité však doma vždy vyhrávalo, preto chceme hrať aj naďalej tak, aby sa ľudia na nás chodili pozerať. Každé mužstvo nastupuje do odvety s ambíciou uspieť čo najlepšie. Najdôležitejšie však je, aby mali ľudia v nedeľu z futbalu sviatok.
•Predsa len, trénovali ste iba v jednom klube. Vidíte radikálne rozdiely v tom, čo ste robili v Čadci a čo v Skalitom?
Kritický sa pozerám hlavne na účasť hráčov na tréningu, čo musíme jednoznačne zmeniť. Ak chce u mňa niekto hrať, musí chodiť na tréning. Jadro mužstva tvoria hráči, ktorí chodili na tréning, kde sme sa zamerali hlavne na prácu s loptou. Stalo sa, že niektorí vynechávali a rešpektujem, že niekedy za to mohli objektívne príčiny. Čas si ale treba nájsť vždy.
•Ako teda prebiehala zimná príprava?
Keďže účasť bola taká, aká bola, snažil som sa, aby sme odohrali veľa prípravných zápasov a bolo ich až sedemnásť. Naše absencie ovplyvnili hlavne pracovné povinnosti, zranenia a choroby. Sidora je zranený, Sojka po operácii a vypadol aj R. Časnocha. Prípravné zápasy sme hrali s kvalitnými súpermi ako napríklad Rudinská, Bánová, Raková, dorast Žiliny, Stráňavy, či Krásno nad Kysucou. Zaujímavá je aj naša bilancia - desať výhier, tri remízy a tri prehry. Chcel som, aby sa cez prípravné zápasy kolektív zohral. V bráne máme k dispozícii bratov Tatarkovcov, v obrane sa budem spoliehať na skúseného Sýkoru a v príprave sa mi páčil aj Mikula. V zálohe bude hrať prím Pavol Baroniak, ktorý ma obrovský akčný rádius a je ozajstný bojovník. Naviac, vie na seba zobrať zodpovednosť. Obrovským talentom je Ján Čanecký, ktorý ale akoby ešte hrával len na osemdesiat percent.
•Dotknime sa aj otázky doplnenia kádra. Okrem odchodu kľúčového útočníka Mudríka ste sa posilnili minimálne dvomi hráčmi...
Poznáte pravdu o tom, že košeľa je bližšia ako kabát... Na Kysuciach akoby toto niekedy neplatilo. Chcem
tým povedať, že tam, kde čakáte otvorenosť a ústretovosť, nájdete len kôpku nafúkancov a naopak. Tam, kde by ste to možno nečakali, zrazu zistíte, že predsa žijú normálni ľudia. Narážam tým na našu snahu pritiahnuť k nám hráčov z nemenovaného klubu, kde sa k nám zachovali veľmi „podivne“... Z Kysuckého Nového Mesta k nám prišiel Peter Macek a zo Svrčinovca František Halfar. Oslabí nás odchod Fera Mudríka na Nový Zéland. S Kaňom dali 44 gólov a v útočnej činnosti boli vynikajúci tandem. V aprílovom termíne však opäť skúsime doplniť káder.
A čo vaši súperi?
Budeme hrať sedem zápasov doma a skoro vždy s kysuckými mužstvami, takže naši diváci sa už teraz môžu tešiť.
•Už ste spomínali, že Skalité je veľká obec a má dlhodobú perspektívu. V čom ju vidíte vy?
Obec môže futbalovo rásť, veď sú tu dve veľké školy. V prvom mužstve sú perspektívni hráči, ktorí dokážu zo seba dostať maximum. Aby sa ladil káder, treba vytvoriť podmienky pre deti aj v škole, a tak sa môže ťažiť z vlastných odchovancov. Cez zimu je k dispozícii aj umelá plocha tenisového kurtu pri štadióne, čo beriem tiež ako veľké plus.
