Logickým vyústením stavu je zostup do nižšej súťaže za vysvedčenie, na ktorom je jediné extraligové víťazstvo a v porovnaní s ostatnými mužstvami najnižší počet nastrieľaných a najvyšší počet inkasovaných bodov. O tom, čo predchádzalo vypadnutie mužov Váhostavu – SK z extraligy, sme sa porozprávali s trénerom Petrom Muhlbergerom.
Pred sezónou ste vyhlásili, že na rozdiel od predchádzajúcej, nechcete od začiatku bojovať o záchranu, ale o miestenku do play – off. Pritom situácia okolo mužstva v porovnaní s minulou sezónou bola objektívne skôr horšia, ako lepšia.. Tak ste si verili? Z čoho pramenil váš optimizmus?
Musím sa priznať, že vtedy proklamovaný cieľ bol viac zastieracím manévrom pre ostatné extraligové kluby ako odrazom reality. Vzhľadom na kvalitu a šírku hráčskych kádrov ostatných tímov a ich ekonomické zabezpečenie bolo mne i hráčom už vtedy jasné, že opäť budeme od začiatku bojovať o záchranu a naše šance obstáť sú veľmi malé. Klub už prakticky nemal funkcionárske zázemie a stratil ďalších hráčov, za ktorých nezískal adekvátnu náhradu. Za danej situácie ani nemal kto iný vypadnúť.
O čo ste sa vlastne mohli oprieť v tohtoročnej súťaži?
O nízky finančný rozpočet, úzky káder hráčov a akú – takú komunikáciu s hlavným sponzorom, ktorého zastupoval Martin Buňák, bývalý vynikajúci basketbalista. Do súťaže sme naskočili s finančnou neistotou a hráčsky nedotiahnutým kádrom. Jedno súvisí s druhým. Z rôznych príčin pred sezónou skončili s basketbalom Slezák, Baláž, Faith a Kocur. Vypadli nám naraz rozohrávač, krídelník a dvaja pivoti. Z domácich hráčov zostal jediný profesionál zaplatený klubom, Dejan Miš a štvorica Paľov, Orolín, Lukáč a Kurtovič. Z Považskej Bystrice sme si požičali na hosťovanie nášho bývalého hráča Futa, zaplatili sme ho napoly, nemohol som ho však využiť podľa potreby, pri kolízii zápasov extraligy a 1. ligy mal prednosť materský oddiel. S Mládežníckym basketbalovým klubom som sa dohodol na hosťovaní Závodného. Mal som záujem aj o Tilandyho, Nižného a Fila, pri nich sme však už nenašli spoločnú reč, mládežníci uprednostnili juniorskú súťaž. Osobitnou kapitolou sú legionári. Vo verejnosti všeobecne prevláda názor, že pri nedostatku financií je ich prítomnosť u nás luxusom, opak je pravdou, sú lacnejší ako slovenskí ligoví hráči. Iná vec je, či sú aj dostatočne kvalitní a zapadnú do koncepcie mužstva. U nás to napr. nevyšlo s Pribanovičom. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že sme doplatili na úzky káder, ktorý navyše nemal ani optimálnu skladbu. Okrem Miša, Tucakoviča, Futa a Závodného, neskôr ešte tiež Wrighta, ostatní hráči nespĺňali ligové nároky, parametre. Chýbali nám klasický pivot (podkošový hráč) a rozohrávač – režisér hry. A to nás ešte v sezóne obchádzali zranenia a choroby. Pri tom všetkom sme v období, keď bolo ešte všetko otvorené, zohrali niekoľko kvalitných zápasov s otvoreným koncom a všetky sa zlomili v náš neprospech. Napriek tomu si cením prístup hráčov počas celej súťaže, no najmä od času, keď už bolo rozhodnuté, že vypadneme. Až do samého konca hrali zodpovedne, vždy so snahou o čo najlepší výsledok. Ani jeden zápas sa neskončil našou blamážou, dohrali sme so cťou.“
Treba myslieť dopredu. Už máte predstavu, čo ďalej, ako bude vyzerať budúca sezóna? Zostanete v BK Váhostav-SK?
V minulých dňoch som urobil pre vedenie Váhostavu-SK analýzu súčasného stavu v mužstve a navrhol riešenia zhrnuté do šiestich okruhov. Prvý sa týka podpory mládeže a starostlivosti o talentovaných hráčov, druhý ekonomiky a rozpočtu, ďalší hráčskeho kádra mužov pre nasledujúcu sezónu. V zostávajúcich troch je načrtnutá možná (a žiaduca) spolupráca so Žilinskou univerzitou, mestom a Strednou priemyselnou školou stavebnou. So zástupcami Mládežníckeho basketbalového klubu v Žiline sme sa dohodli, že aj oni vypracujú analýzu s návrhmi riešení zo svojho pohľadu a tiež postúpia na vedenie Váhostavu-SK. Momentálne je ticho, čakáme na vyjadrenie. Mužský klub je v patovej situácii, oživiť ho možno prakticky práve len cez najstaršie ročníky mládežníckych družstiev. Čo sa mňa týka, s najväčšou pravdepodobnosťou v BK Váhostav-SK končím. Nie však s basketbalom, v ňom chcem uplatniť, čo som si doteraz osvojil, chcem ďalej trénersky odborne rásť, ale v Žiline to asi nebude.
Autor: jh
