udolf Piroha.
Ako sa mesiace menia na roky
Vraj ste sem prišli za trest?
V podstate áno. Bolo to asi pred 38 rokmi. Skončil som pedagogickú školu, aprobáciu telesná výchova a chémia a chcel som pokračovať v štúdiu telesnej výchovy v Bratislave. V tom roku tam môj odbor neotvárali, a tak som si išiel zháňať učiteľské miesto. Bol však už koniec augusta. Tak mi povedali, že miesto je voľné len v Štiavniku. Bol som mladý, bolo mi to jedno. Zbalil som sa a išiel. Reku, jeden školský rok vydržím. A som tu dodnes.
Školu teda dobre poznáte. Aká je dnes?
Do našej školy chodí 642 žiakov zo Štiavnika a Hvozdnice. Máme 36 učiteľov, 25 kmeňových tried, telocvičňu, cvičebňu, novú jazykovú učebňu, počítačové učebne. K škole patrí aj materská škola, kde chodí viac ako 100 detí. Len predškolákov je asi 60. Na budúci školský rok máme prihlásených 70 prváčikov, prídu sem aj piataci z Hvozdnice.
Prím vo vašej škole hrá šport.
Máme tu školské športové stredisko so zameraním na futbal. Futbal je vôbec najobľúbenejším športom na našej škole. Na krúžky chodí dovedna asi 130 detí. Kedysi sa u nás robilo oveľa viac športov, ale všetko je kvôli nedostatku financií na úpadku. Napríklad taká ľahká atletika. Tá v Bytčianskom okrese úplne zanikla.
A čo ďalšia záujmová činnosť?
Máme tu dva úspešné dramatické krúžky, veľa detí chodí aj na rezbársky krúžok. V rámci záujmovej činnosti sa môžu deti zdokonaľovať aj v práci s počítačom. Kurz výpočtovej techniky zatiaľ absolvovalo 31 učiteľov a môžem povedať, že každý žiak, ktorý skončí našu školu, má z ovládania výpočtovej techniky aspoň tie základy. Máme aj počítačové krúžky, ktoré robíme v spolupráci s Centrom voľného času v Bytči. Dobre pracuje aj dejepisný krúžok, ktorý vydáva aj školský časopis Javorníček.
Keď žiak učí svoju učiteľku
Rezbárstvo má v Štiavniku bohatú tradíciu. Vychovávať nových pokračovateľov tohto ľudového remesla sa podujala učiteľka výtvarnej výchovy Marta Ďurdíková. „Rezbárstvo s výtvarnou výchovou úzko súvisí. Chcela som to robiť už dávnejšie, ale akosi som sa nevedela odhodlať. Asi pred piatimi alebo šiestimi rokmi prišiel za mnou môj bývalý žiak Jožko Rakovan a opýtal sa, či by sme nemohli otvoriť nejaký rezbársky krúžok. Rýchlo sme sa dohodli. Spoločne sme ho viedli do vlaňajška, tento rok začal Jožko viesť rezbársku školu, ale ja pokračujem v škole. Veľa som sa od neho naučila.“ Záujem detí je veľký. Každý rok pribúdajú ďalší, chlapci, ale aj dievčatá. Práce malých štiavnických rezbárov už poznajú mnohí. Pribúdajú ocenenia a úspechy. Práce malých kolegov prezentuje na svojich výstavách aj Jozef Rakovan.
Najlepšie sú štiavnické futbalistky
Dievčence zo Štiavnika sa nevenujú gymnastike či vyšívaniu. Aj ich veľkým koníčkom je futbal. Trénera im robí riaditeľ ZŠ s MŠ Rudolf Piroha. „Naše dievčatá hrajú futbal asi piaty rok, tie prvé futbalistky už dávno odišli zo školy. Všetko sa to začalo náhodou, keď sme dostali rozpis detských a mládežníckych súťaží. Zhodou okolností tam bol futbal, nielen pre chlapcov, ale aj pre dievčatá. Opýtal som sa teda našich dievčat, či by to chceli skúsiť. Nadšene súhlasili,“ spomína na začiatky dievčenského futbalu v Štiavniku Rudolf Piroha. Dievčatá, ktoré sú v tíme teraz, trénujú štvrtý rok. To je čas, kedy sa začínajú dostavovať prvé výsledky. Hrajú v neregistrovanej krajskej súťaži so ženami a počínajú si veľmi úspešne. Teraz sú na 1. mieste, vlani skončili v celoslovenskej školskej súťaži na 2. mieste.
„Dievčatá sú na tréningoch poctivejšie. Keď niečo nevedia, tak sa to rýchlo naučia,“ tvrdí Rudolf Piroha. O budúcnosť dievčenského futbalu v obci sa nemusí báť. „Mali byť ste vidieť, ako medzi dvoma smenami mydlia tie malé deti futbal na dvore. Dievčatá poznať len podľa chvostíkov, ktoré za nimi lietajú. To naozaj treba vidieť,“ usmieva sa tréner. Pochvaľuje si aj spoluprácu s rodičmi. „Každý zázrak trvá tri dni. Spočiatku to bolo všelijaké, ale dnes nie sú žiadne problémy. Dokonca niektoré mamičky hovoria, že je to škoda, že sa futbal nehral v škole vtedy, keď tam chodili ony.“
Čo nás baví
Školáci majú nespočetne veľa záujmov. Niektorí radi športujú, iní sa zas venujú niektorej forme umenia. Ale sú i takí, ktorých baví učiť sa a prezentovať svoje vedomosti na predmetových olympiádach. Presne takých žiakov sme našli aj v ZŠ s MŠ v Štiavniku.
Veronika Čvapková, 9. C, kapitánka futbalistiek
Futbal ma baví. Je to šport, pri ktorom si môžem napríklad aj upraviť postavu. Nie je pravda, že je to šport len pre chlapcov. Ja sa pri futbale dobre odreagujem. Hrám strednú zálohu, to znamená, že rozhadzujem lopty. Tréner je dobrý.
Stanislav Hujo, 9. A, rezbársky krúžok
Chcel som si to len vyskúšať a začalo sa mi celkom dobre dariť. Tak som ostal. Do rezbárskeho krúžku chodím už skoro päť rokov. Najradšej robím reliéfy. Teraz končím deviatu triedu, chcel by som ísť za stolára, ale ešte radšej za elektromechanika.
Martin Masiarik, 7. C, rezbársky krúžok
Môj brat je stolár, ale v rodine máme aj jedného rezbára. Mňa to zaujalo preto, lebo rád pracujem s drevom a páči sa mi to. Aj ja robím najradšej reliéfy. Niekoľko vecí som už mal aj na výstavách. Je pekné mať úspech.
Jaroslav Hlačík, 8. B, rezbársky krúžok
Rozprávali o tom kamaráti, tak som si to išiel vyskúšať aj ja. Už som si párkrát zaryl aj dlátkom do ruky, ale často sa mi to nestáva. Najradšej robím sošky. Niekoľko vecí som urobil aj domov. Či bude aj moja budúcnosť spojená s drevom, to ešte neviem, ale skôr nie ako áno.
Peter Machciník, 9. B, víťaz okresného kola chemickej olympiády
Chémia ma celkom baví, zaujala ma viac ako ostatné predmety. Na chemickej olympiáde som bol prvýkrát. Najťažšie sú niekedy vzorce, inokedy rovnice, alebo pokusy. Ale všetko sa dá. Chcem ísť na gymnázium alebo na hotelovú akadémiu. Neviem, či chémia ostane mojim favoritom.
Dovoľte nám predstaviť sa
História
•v stredoveku v Štiavniku žiadna škola nebola, deti učili po domoch rozumnejší gazdovia,
•školská dochádzka nebola povinná, preto do školy chodilo (od Všech svätých do marca) len pár detí,
•prvú učebňu tu postavili v roku 1711, býval v nej aj učiteľ,
•v horách sa ešte dlhé roky vyučovalo v sedliackej chalúpke pod Jastrabím,
•v roku 1868 tu postavili prvú cirkevnú školu, kde sa učilo až do roku 1959, dnes sú v tejto budove školské dielne a jedáleň,
•dve štátne školy postavili v Štiavniku v roku 1912, jednu v Jastrabí a druhú pri obecnom dome,
•tesne pred začiatkom 1. sv. vojny tu uhorská vláda začala stavať ďalšiu školu na dolnom konci, dokončila ju však až v roku 1933,
•drevenú jednotriednu školu postavili v roku 1951 v horách pod Kýčerou, jedna trieda bola aj v Hasičskom dome,
•to všetko sa zmenilo v roku 1959, keď v obci postavili súčasnú školu, do ktorej sa postupne integrovali všetky školičky,
•preto museli v škole zaviesť dvojsmennosť, ktorá trvá až dodnes,
•krátky čas bola súčasťou školy aj škola vo Hvozdnici.
Prítomnosť
•dnes ku Základnej škole v Štiavnku patrí aj Materská škola, ktorú navštevuje viac ako 100 detí a vedie ju zástupkyňa Helena Učníková,
•prioritami školy sú cudzie jazyky, informatika a šport,
•od 3. ročníka tu majú rozšírené vyučovanie angličtiny a nemčiny,
•informatika sa začína učiť už v 3. a 4. ročníku,
•športom číslo jeden je v Štiavniku futbal, nevenujú sa mu len chlapci, ale aj dievčatá.
Zručnosť naších najmenších
„Naše deti sú veľmi šikovné, usilovné a pracovité,“ skonštatovala jednoducho zástupkyňa pre Materskú školu v Štiavniku Helena Učníková. Rady kreslia, maľujú, lepia, učia sa nové básničky a pesničky, tak ako všetky ostatné deti predškolského veku. „Zo 110 zapísaných detí je 62 predškolákov, jedna skupina z nich musí chodiť do škôlky aj popoludní. Do školy sa však tešia všetci rovnako,“ pokračovala Helena Učníková. Dozvedeli sme sa od nej aj to, že deti robia výzdobu tried a chodieb v MŠ, vyrábajú ovocné a zeleninové šaláty, ktoré im veľmi chutia, okolitú krásnu prírodu využívajú na vychádzky i športové aktivity. V MŠ organizujú aj vlastné súťaže, napríklad o najoriginálnejšiu tekvicu a plod jesene, o najkrajšie veľkonočné vajíčko a najdlhší korbáč, o najkrajšiu karnevalovú masku. „Niektoré súťaže robíme aj spolu s rodičmi, pri čom nám veľmi pomáha aj predsedníčka ZRPŠ Mária Belková,“ pochválila spoluprácu s rodičmi Helena Učníková. Už teraz sa všetci škôlkari pripravujú na oslavy Dňa matiek a Medzinárodného dňa detí, ale aj na to, že vďaka počítaču, ktorý dostali zo školy, si budú môcť od septembra vydávať vlastný škôlkarsky, časopis. „Čaká nás však aj prestavba. Vzhľadom na to, že počet detí v obci kulminuje, rozhodol sa Obecný úrad v Štiavniku a vedenie ZŠ, že našu budovu treba zrekonštruovať a nadstaviť tak, aby sme mali stabilnú spálňu, herňu a dve triedy pre prváčikov,“ radostne poznamenala Helena Učníková.
Tridsať múdrych hláv
„Časopis Javorníček vznikol pred dvoma rokmi z iniciatívy našich žiakov, ktorí cítili potrebu vyjadriť svoje pocity a ukázať, čo vedia,“ prezradila nám vedúca dejepisného krúžku Katarína Hujová a jedna z členiek Janka Prašnická. Práve tento krúžok má časopis na svedomí. Javorníček vychádza dvakrát do roka a pripravujú ho tí členovia krúžku, ktorí majú najväčší vzťah k histórii. „Okrem historických tém máme aj rubriky, ktoré sa opakujú v každom čísle. Napríklad Z vášho pera, Zoznamka, pravidelne uverejňujeme povesti či perličky z našich lavíc. Do časopisu však môžu prispievať všetci žiaci z našej školy,“ doplnila Janka Prašnická. Pre žiakov je zaujímavý aj žolík, ktorý je v časopise vždy na poslednej strane. Žiaci ho môžu využiť, keď sa zabudnú pripraviť na hodinu dejepisu a nechcú dostať päťku. Teraz chystajú mimoriadne číslo venované deviatakom, ktorí sa chcú s časopisom a celým dejepisným krúžkom rozlúčiť na patričnej úrovni.
Urobiť sto 100 výtlačkov z každého čísla je dosť náročné. Deti ho tlačia nielen v škole, ale aj na obecnom úrade, kde im vychádzajú v ústrety. Za to im patrí srdečná vďaka všetkých školákov.
„Naša redakcia vyzerá veľmi zaujímavo. Skladá sa z počítačovej učebne, papierov a 30 múdrych hláv, ktoré píšu z celej sily ako len vládzu,“ tak výstižne opísala redakciu Javorníčka Janka Prašnická.
