„Táto myšlienka ŽILINSKÝCH NOVÍN pomôcť rodine v ťažkej životnej situácii ma okamžite zaujala. Viem, že jednorazová pomoc problém úplne nevyrieši. Ale verím, že zverejnené osudy budú viesť k otvorenej diskusii o ľuďoch v sociálnej núdzi bez vlastného pričinenia,“ povedal poslanec Blanár. V našej redakcii sa môžu prihlásiť aj ďalšie rodiny a o ich životných osudoch budeme písať počas ôsmich nasledujúcich týždňov. Dnes vám prinášame piaty príbeh o Agáte Juhasovej, ktorej Slovenská humanitárna rada udelila v roku 2000 prestížne morálne ocenenie - Cenu života. Ešte uverejníme päť príbehov ľudí, ktorí sa uchádzajú o pomoc Juraja Blanára a na záver mu aj naši čitatelia pomôžu vybrať z desiatich životných príbehov rodinu, ktorá to najviac potrebuje. Kontakt na redakciu: ŽILINSKÉ NOVINY, Národná 4, 010 01 Žilina, tel: 041/564 08 21
Naša rodina klope na vaše srdcia
„V deň, keď som prišla z pôrodnice s najmladším synom Karolkom, jeho otec od nás odišiel a nechal nás napospas osudu. Dozvedel sa, že náš syn sa narodil s nefunkčnými obličkami a on nechcel chorého syna. A tak sme ostali sami - dcérky Karolína (18), Kornélia (16), Karol (15) a ja, ich matka Agáta,“ stálo na začiatku listu, ktorý nám poslala Agáta Juhásová z Kamenného Mostu pri Štúrove. Naše noviny, v ktorých píšeme o životných príbehoch ľudí, sa jej dostali do rúk, keď bola na návšteve v Žiline a Agáta to považuje za zázrak. Je hlboko veriaca a vie, že Boh vidí ich chudobu a bezradnosť. Prečítajte si aj vy príbeh Agáty Juhásovej a jej detí a súďte. „Veľakrát to vyzeralo tak, že môj syn sa nedožije rána. Prvýkrát ho operovali, keď mal rok, ale funkcia obličiek sa nezlepšila. Štrnásť rokov sme bojovali s Karolkovou zákernou chorobou. Pred Vianocami 2003 sa jeho stav rapídne zhoršil. Rýchlo mu museli transplantovať obličku, nemali však darcu. Po vyšetreniach lekári zistili, že ho dokážem zachrániť sama, vlastnou obličkou. Urobila som to bez rozmýšľania. Za to mi Slovenská humanitárna rada udelila v roku 2000 prestížne morálne ocenenie - Cenu života.“ Z toho sa však nedá žiť. Pred rokom prestal štát platiť Agáte výživné namiesto manžela, a tak teraz žije štvorčlenná rodina z opatrovateľského príspevku, ktorý dostáva za opateru syna. Spolu s rodinným prídavkom a príspevkom na Karolovu diétu to je 9 400 korún. Šesť a pol tisíc zaplatia mesačne za plyn, elektriku a telefón. „Jednu obličku má aj mladšia dcéra Kornélia. Keď mala 9 rokov, museli jej jednu vyoperovať. Za každú cenu musím zabezpečiť kúrenie v staršom rodinnom dome. Mám len jednu radosť, že mám múdre deti. Mladšia dcéra teraz navštevuje strednú zdravotnú školu, staršia chce byť lekárkou, aby mohla v budúcnosti pomáhať zvládnuť zdravotné problémy v rodine. Prijímacie skúšky určite hravo zvládne, ale ja budem musieť potiť krv, aby som to finančne zvládla. Syn končí 9. triedu, individuálne. Nemôže chodiť do kolektívu, aby predišiel infekciám. Bude ju musieť aj opakovať, lebo veľa zameškal kvôli chorobe a transplantácii.“ Lieky a lekárske vyšetrenia, to je ďalšia nočná mora Agáty Juhásovej. Každý mesiac chodieva s Karolom na kontroly do Bratislavy. Niekedy raz za dva mesiace. Občas sa stane, že Karol musí ostať niekoľko dní v nemocnici. A to ešte treba spomenúť dennodenné povinné lieky, ktoré bude užívať do konca života. Viete si predstaviť situáciu, že nemôžete zobrať svoje dieťa domov z nemocnice, lebo mu musíte vybrať životu dôležité lieky. Aj to sa stalo Agáte Juhásovej. „Karolína nedávno vyhrala súťaž v rámci Európskej únie. Ocenenie mala prebrať so svojou triedou v Berlíne. Aby mohla cestovať, požadovanú sumu, 5-tisíc korún, za ňu zaplatil triedny učiteľ. Srdce sa mi ide roztrhnúť, že viem mojim deťom poskytnúť len minimum. Do roboty nemôžem chodiť, lebo syn potrebuje celodennú opateru. Moje deti ešte ani raz neboli na školskom výlete. Sú stále doma. Ich životná púť je cesta do školy, domov a do kostola.“ Keď vlani v januári znížili sociálne dávky na polovicu, neplatili celý rok za plyn. Celú zimu sa Agáta triasla od strachu, že im ho vypnú a nebudú môcť kúriť. Keď im totálne odišla vnútorná toaleta, museli aj v najväčšej zime používať vonkajšiu. Na novú si nikdy nenašetria. „Dôstojne sa hlásime na vašu výzvu, pomôcť jednej rodine v núdzi! S obrovskou dávkou viery. V Biblii sa píše, že kto pýta, ten dostane, kto klope, tomu sa otvára.“