Keď v roku 1929 na Veľkej Rači skupina lyžiarov z odbočky Klubu československých turistov (KČST) zorganizovala prvé lyžiarsko-bežecké preteky, uplynulo už dvadsať rokov. Po železničnej trati Budapešť – Vrútky prichádzalo do Malej a Veľkej Fatry čoraz viac lyžiarov. Kto zo Žilinčanov si prvý upevnil „sudovky“, ako sa lyžiam dobovo hovorilo, sa dnes už s najväčšou pravdepodobnosťou nedozvieme. Isté je, že v roku 1912 túto novinku z Pešti predvádzal svojim rovesníkom Pavol Rémi, syn známeho žilinského hoteliera.
Medzi účastníkmi spomínaného bežeckého preteku na Veľkej Rači nechýbal ani Koloman Mrázik. „Po vzniku Československa padli všetky obmedzenia pre vznik spolkov organizovaných na národnej báze,“ spomína dnes už 95-ročný nestor turistiky a lyžovania v Žiline Koloman Mrázik „Malo to pozitívny vplyv aj na rozvoj lyžovania. Do organizovania zimnej turistiky na lyžiach sa v Žiline postupne zapojili lyžiari zo zimného odboru ŠK Žilina, oddielu lyžovania a sánkovania KČST, turistického odboru robotníckej telovýchovnej jednoty a zimného odboru telovýchovnej jednoty Makabi. V Žiline krátko fungovali aj lyžiari z Karpathenvereinu.“
Výrazne k rozvoju lyžovania prispeli aj vojaci z miestnej posádky. V roku 1929 postavili pod vedením kpt. Hertla v Považskom Chlmci drevený skokanský mostík. V nasledujúcom roku zorganizoval KČST na mostíku prebor Slovenska v skoku na lyžiach. Čoraz populárnejšie lyžovanie sa rozšírilo medzi všetky vrstvy žilinskej mládeže. Lyžovalo sa na Dubni, Straníku a Hradisku. Najznámejšia bola skupina tzv. „Minčolských jazdcov“. Pri schá-
dzaní úzkych, strmých a často zľadovatelých chodníkov si vypomáhali pri brzdení palicami medzi nohami. Lyže boli vyrobené z jedného kusa dreva, uprostred mali sedlovitú vyvýšeninu pre chodidlá, ktoré sa na ne pripájali remienkami. Neskôr sa používalo Huitfeldové viazanie s napínacou pružinou. Výrobou lyží sa na Považí zaoberali stolárski majstri Kalas a Zemčík. Lyže sa spoločne s bambusovými palicami dali v Žiline kúpiť v športovej predajni Šebök, ktorá stála na Hlinkovom námestí „Topánky z kože nám šil žilinský obuvník Šagát,“ pokračuje v spomie-
nkach Koloman Mrázik.
„V roku 1933 zorganizoval odbor KČST prvé preteky v zjazdovom lyžovaní, ktoré sa po dvoch ročníkoch začali organizovať ako pretek v alpskej kombinácií (slalom + zjazd) o Hájkov pohár. Svojho garanta našli aj bežci. Od roku 1934 sa beh na 18km organizoval ako pretek o pohár MUDr. Langfeldera. Na stupni pre víťazov v spomínaných pretekoch boli najčastejšie J. Weider, J. Dvořák, M. Šaradín, K a Fr. Mrázikovi, S. Cotiofan, P. Balošák, J. Kekeli a K. Doboš,“ ukončil rozhovor pán Koloman Mrázik.
