Ktoré rečové poruchy sa u detí najviac vyskytujú?
Najčastejšie za mnou prichádzajú deti s dysláliou, čiže nesprávnou výslovnosťou hlások. Najväčší problém pre nich je sigmatizmus – nesprávne vyslovovanie hlások č, š, ž, c, s, z a taktiež hlások r, l, ď, ť, ň, k a ch. Prichádzajú k nám aj deti s oneskoreným vývinom reči, ktoré začnú rozprávať až po treťom roku života. Častejšie sú tiež poruchy plynulosti reči – zajakavosť, brblavosť alebo mutizmus – rečový negativizmus, keď sa dieťa odmieta rozprávať v určitom prostredí alebo s určitou osobou. Niekedy túto narušenú komunikačnú schopnosť sprevádzajú aj poruchy aktivity a koncentrácie pozornosti – ADHD. Zriedkavejší je výskyt detí s narušeným vývinom reči pri mentálnej zaostalosti po mozgovej obrne – dyzantria alebo pri poruchách sluchu a rázštepoch – palatolálií, poruchy rezonancie – fufňavosť a poruchy hlasu – chraptivosť. Ak po náhlych mozgových príhodách alebo po operácii mozgu dočasne stratia schopnosť komunikovať s okolím, musia sa odznova učiť nielen rozpráva, ale aj čítať a písať.
Ako liečite svojich pacientov?
Práca logopéda nespočíva hneď v náprave reči. Sledujeme najskôr sociálny vývin dieťaťa a neverbálnu komunikáciu. Všímame si organické a funkčné zmeny rečových orgánov, zväčšenú nosnú mandľu, skrátenú jazykovú uzdičku a podobne. Ak má dieťa funkčnú poruchu dýchania, ak dýcha s otvorenými ústami, jazyk sa dostáva medzi zuby a začína nesprávne vyslovovať sykavky. Narušená komunikačná schopnosť môže mať nepriaznivý vplyv na psychický vývin dieťaťa a niekedy spôsobuje až poruchy správania. Vždy berieme do úvahy celú osobnosť jedinca, preto úzko spolupracujeme aj s psychológom, psychiatrom, pedagógom, krčným lekárom, neurológom či foniatrom.
Ako by sme sa mali správať k ľuďom s rečovou poruchou?
Vieme, že niektorí slávni dosiahli úspech aj napriek svojmu hendykepu. Marilyn Monroe a Winston Churchill sa zajakávali a prezident Václav Havel ráčkoval. Mnohí ľudia si zase jednoducho zvykli nepoužívať slová, ktoré sa im ťažko vyslovujú a nahrádzajú ich inými. Kedysi sa takéto deti často stávali terčom výsmechu svojich rovesníkov. Následkom toho sa stávali utiahnuté alebo agresívne. Dnes je to lepšie, ale napriek tomu je pre mnohých dospelých nepríjemné, keď si nedokážu v obchode vypýtať tovar, objednať si jedlo v reštaurácii, spýtať sa niečo cudzieho človeka na ulici alebo rozprávať cez telefón. Buďme k týmto ľuďom tolerantní a trpezliví.
Je dnes viac alebo menej rečovo postihnutých detí ako bolo prv?
Rodičia by mali veľmi pozorne sledovať rečové prejavy svojho dieťaťa a ak majú problém, treba prísť čím skôr k nám. Myslím si, že počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je asi rovnaký ako bol v minulosti, ale dnes rodičom na deťoch viac záleží, a preto máme vyššiu návštevnosť. Rodičia sa viac zaujímajú o ich vzdelanie. A keďže komunikácia je v súčasnosti veľmi dôležitá, chodia k nám s deťmi v čoraz väčšom počte. A preto má logopédia dnes čoraz väčší význam.
