„Táto myšlienka ŽILINSKÝCH NOVÍN pomôcť rodine v ťažkej životnej situácii ma okamžite zaujala. Viem, že jednorazová pomoc problém úplne nevyrieši. Ale verím, že zverejnené osudy budú viesť k otvorenej diskusii o ľuďoch v sociálnej núdzi bez vlastného pričinenia,“ povedal poslanec Blanár. V našej redakcii sa môžu prihlásiť aj ďalšie rodiny a o ich životných osudoch budeme písať počas ôsmich nasledujúcich týždňov. Dnes vám prinášame šiesty príbeh o Zuzane Neupauerovej, ktorá po smrti manžela sama vychováva dvoch synov, je nezamestnaná a musí splácať pôžičku na dom. Ešte uverejníme štyri príbehy ľudí, ktorí sa uchádzajú o pomoc Juraja Blanára a na záver mu aj naši čitatelia pomôžu vybrať z desiatich životných príbehov rodinu, ktorá to najviac potrebuje.
Kontakt na redakciu: ŽILINSKÉ NOVINY, Národná 4, 010 01 Žilina, tel: 041/564 08 21
Stratu dobrého otca nič nenahradí
„Keď srdiečko raz prestane biť, človeka už nezachránite,“ hovorí svojim deťom Zuzana Neupauerová zo Žiliny. Manželstvo Zuzany Neupauerovej sa začalo pred desiatimi rokmi, trvalo však len veľmi krátko. Zostali jej z neho dve krásne deti – dvojičky Michal a Oto a množstvo pekných spomienok. Manžel jej totiž náhle zomrel v septembri pred dvomi rokmi. Prišla o prácu a okrem spomienok sa musí pani Zuzana boriť aj so splácaním úveru. Zuzana Neupauerová pochádza z Košíc a do Žiliny sa vydala. Manžel bol podnikateľ a darilo sa mu striedavo. O rodinu sa však dobre staral, manželke a deťom nič nechýbalo. Synovia boli naňho naučení, tešili sa na každú chvíľu prežitú s otcom. Jedného dňa pred dvomi rokmi však náhle skonal pre problémy s pankreasom a s rodinkou sa nestihol ani len rozlúčiť. Po smrti manžela pani Zuzana v Žiline prakticky nikoho nepozná. Dnes síce žije v peknom dome, ktorý jej synom zanechal zosnulý manžel, ale borí sa s veľkými finančnými problémami. „Neviem, dokedy vydržím toľko splácať. Pôžičku po manželovi mám 2 300 korún mesačne, 5-tisíc platím inkaso, ďalej pre synov lístky na autobus, obedy a tak ďalej. Žijem vlastne len z vdovského a deti zo sirotského. Keď sa spočítajú moje výdaje, akurát nám to vychádza. Čo som mohla, to som už predala, len neviem, dokedy to budem môcť takto ťahať,“ hovorí a dodáva: „Dom patrí deťom a je na ňom záložné právo. Keby som ho chcela predať a odsťahovať sa, musela by som vyplatiť celú podlžnosť, ktorá je ešte 200-tisíc. Splácať ju budem ďalších 10 rokov,“ povzdychne si Zuzana Neupauerová. Rodinka žije skromne, matka hovorí, že nie sú nároční. Desaťroční chlapci Michal a Oto navštevujú piatu triedu na základnej škole. Najhoršie na celej situácii je, že Zuzana má problém nájsť si prácu. „Snažím sa ako sa len dá. Keďže tu ale nikoho nemáme, kvôli deťom nemôžem robiť mimo Žiliny. Mám už aj svoj vek, a tak ma nikto len tak ľahko nezamestná. Najradšej by som robila ekonómku. Aj predtým som totiž robila dodacie listy, objednávky, pracovala som s e-mailom. Celej našej rodine by veľmi pomohlo, keby sa mi podarilo nájsť prácu,“ dodala. Deťom i manželke sa po otcovi stále cnie. „Keď zomrel, synovia tomu nechceli veriť. Napríklad aj teraz na Vianoce mi povedali, že najviac by si želali, keby sa tato zobudil. Aj ja by som za to dala všetko, ale, bohužiaľ, to nejde. Snažím sa im vysvetliť, že keď srdiečko raz prestane biť, človek už sa nedá oživiť. Myslím si, že to chápu, ale je im smutno,“ povzdychne si Michalova a Otova matka. „Mrzí ma, že deťom nemôžem dať všetko, čo chcú, ale snažím sa im to vysvetliť a oni to vedia pochopiť. Snažím sa kupovať aj lacnejšie veci. Najviac im však ale chýba to, že nemôžu s otcom chodiť na výlety, na ktoré ich predtým často zobral,“ ukončila náš rozhovor Zuzana Neupauerová.
