Bociany každoročne obsadia asi 1350 z nich, v niektorých obciach aj viaceré. Ešte pred 50-timi rokmi hniezdili bociany prevažne na strechách, komínoch a stromoch. Dnes je viac ako polovica hniezd postavená na umelých podložkách na stĺpoch elektrického vedenia. Nájdu sa však aj na veži kostola, hydroglóbuse, stožiari, obilnom sile, poľovníckom posede, či múre zrúcaniny. Je zaujímavé, že týmto vtákom vôbec neprekáža ruch civilizácie. S dôverou sa zahniezďujú v blízkosti ľudských obydlí a z výšky na nás dohliadajú. Do našich zemepisných šírok sa vracajú už koncom marca až začiatkom apríla. Cestu dlhú desaťtisíc kilometrov zdolajú asi za dva mesiace. Letia pritom rýchlosťou až 65 kilometrov za hodinu vo výške 500 – 2000 metrov. Zo Strednej a Južnej Afriky, kde zimujú, letia ponad Sinajský poloostrov, Izrael, Turecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Väčšinou letia nad pevninou, more križujú len v najužších miestach, pretože využívajú teplé vzostupné prúdy vzduchu. Počas cesty asi dva týždne odpočívajú. Ich mláďatá niekedy jeden rok zostanú v teplých krajinách. Párik bocianov spolu žije aj pätnásť rokov a vždy sa vracia do starého hniezda. Najskôr samec nad ním zakrúži, potom doň zosadne a trpezlivo čaká na samičku, ktorá priletí aj o týždeň neskôr. Ak samica náhodou cestou uhynie, samec ju vyčkáva aj niekoľko týždňov. Ak však čaká samica, veľmi skoro k nej priletí iný bocian, ktorý si ju začne tancom nahovárať. Bociany nerady stavajú nové hniezdo, preto samci neraz zvádzajú o staré hniezdo neľútostný boj silnými údermi zobákov a krídel. Stáva sa, že boj skončí smrťou jedného z nich. Bocianie hniezda mávajú priemer a výšku aj dva metre a pokojne udržia i človeka. Ak sú ťažké, niekedy sa samé zvalia. Samec hniezdo tvorí konármi a samička ho vystelie slamou, trávou, machom a perím. Do hniezdiska samica znesie 3-5 bielych vajec. So samcom sa pri sedení na nich striedajú. Keď sa o mesiac vyliahnu mláďatá, kŕmia ich obaja rodičia. Bociany sa živia hrabošmi, žabami, slimákmi, užovkami aj krtmi. Za hodinu jeden bocian uloví aj 50 myší. Sú to starostliví rodičia, neúnavne sa o potomkov starajú – urovnávajú im hniezdo a keď je chladno, alebo prší, zahrievajú ich. Svoje deti chránia aj pred prudkým slnkom, vždy jeden stojí nad nimi a svojim telom im robí tieň, ba niekedy v zobákoch nosia aj vodu a svoje ratolesti ňou kropia. Ak je však v okolí nedostatok potravy, bez milosti jedno z mláďat zámerne z hniezda vyhodia. Bociančatá sa na nohy postavia už po troch týždňoch a začiatkom augusta prvýkrát z hniezda vyletia. Koncom augusta odlietajú do svojich afrických zimovísk. Tisíce bocianov sa spojí do veľkých kŕdľov. Na dlhej púti na ne číha množstvo nebezpečenstiev, či už zo strany lovcov, drôtov vysokého napätia, alebo jedovatou látkou postriekaných kobyliek.
ROSINA - Alena Krajčiová: „Bociany u nás hniezdili roky rokúce. Hniezdo je na strome pri ceste a už je poškodené. Minulý rok počas búrky kus z neho spadol do potoka. Nevieme ho opraviť, taký dlhý rebrík nemáme. Je to škoda, lebo aj tento rok naň bociany prileteli, ale zase smutné odleteli.“
RAJEC - Igor Ficek: „Naše bociany hniezdia na komíne bývalej židovskej pekárne asi desať rokov. Tento rok dorazili 9. apríla o desiatej hodine doobeda a hneď sa aj párili. Komín je už na spadnutie, bolo by dobre hniezdo presťahovať na lepšie miesto. Bociany mávajú aj päť mláďat, ale minulý rok, keď boli tie dlhotrvajúce dažde, im všetky uhynuli.“
BYTČA - Manželia Snadíkovci: „Bociany tu žijú už aspoň 40 rokov. Predtým boli na vysokom komíne, teraz je hniezdo na železnom stĺpe. Vlani tu boli, no potomkov nemali. Predvlani vysedeli štyri mladé. Teraz je hniezdo len plné vrabcov a rastie na ňom tráva. Bociany nám chýbajú, je to pekná idyla, aj keď nám všetko pod hniezdom zabielia trusom a dvakrát ročne musíme čistiť plot.“
TURIE - Miroslav Chovanec : „Naše hniezdo si bociany spravili pred desiatimi rokmi. Tento rok prileteli 15. apríla a už sedia na vajciach. Mávajú 2 – 3 mladé. Keď sme pred dvomi rokmi orezávali konáre prerastené hniezdom, boli v ňom už nakladené vajíčka. Vyrušená samica ich však po našom odchode vyhodila z hniezda a nakládla nové, z ktorých aj vyviedla mláďatá.“
MOJŠ - Gašpar Milo: „Bociany tu boli oddávna. V roku 1996 pri stavbe vodného diela im bolo hniezdo premiestnené, ale bociany si spravili nové na elektrickom stĺpe. Každý rok majú tri mladé. Tento rok samec priletel 25. marca a 31 dní čakal na samicu. Potom nad ním zakrúžil kŕdel bocianov, jedna samica sa oddelila a prisadla si k nemu. Minulý rok pri bitke samcov na hniezde jeden zhorel na drôtoch. Do hniezda vláčia myši a hady a často im vypadnú z pazúrov. Potom ich nájdeme na dvore alebo pod hniezdom.“
MALÁ BYTČA - Stanislav Gaňa: „Hniezdo tu je na podložke na stĺpe elektrického vedenia od roku 1993. Pokiaľ viem, vždy mali štyri mladé. Minulý týždeň na hniezdo priletel párik, nejakú dobu tu postávali, potom odleteli a už sa nevrátili. Asi si našli niečo lepšie.“ - Pavol Antal: „Bociany sú tu na komíne v centre obce odjakživa. Tento rok prileteli niekedy na prelome marca a apríla. Mávajú 2 – 3 mladé. Pre nás nie sú ničím nezvyčajným, patria k našej obci a sme na nich zvyknutí.“
KĽAČE - Jaroslav Gelatík: „Na strome pri ceste hniezdili dlhé roky. Asi pred šiestimi rokmi našli párik uhynutých bocianov v poli – otrávili sa. V hniezde po nich zostali tri mláďatá. Jedno bolo už mŕtve a dve vzali do bojnickej zoologickej záhrady.“
DOLNÝ HRIČOV - Manželia Mlacekovci: „Hniezdo na komíne kultúrneho domu tu je minimálne 70 rokov. Každým rokom je väčšie. Tento rok prileteli už 26. apríla. Mávajú dve až štyri mláďatá, no raz ich mali až šesť. Radi ich z okna domu pozorujeme, najkrajšie je, keď odlietajú – postupne krúžia nad hniezdom, dvíhajú sa vyššie a vyššie, až napokon odletia. A keď sa vrátia, vieme, že už bude teplo.“
GBEĽANY - Ladislav Martinček: „V našej obci bociany hniezdia od roku 1981. Hniezdo bolo na komíne starej pálenice, teraz je na samostatnom stĺpe. Tento rok prileteli 21. apríla. Mávajú 3 – 4 mladé. Pred dvomi rokmi, keď bociany odlietali, priletel k nám cudzí párik a určitú dobu bol na poli pri dedine. Ochranárom sa ich nepodarilo chytiť ani uspať injekciou. Päť nocí spávali potom v našom hniezde, ale keď sa ochladilo a nasnežilo, odleteli. Určite niekde uhynuli zimou a nedostatkom potravy.“
