ine v ťažkej životnej situácii ma okamžite zaujala. Viem, že jednorazová pomoc problém úplne nevyrieši. Ale verím, že zverejnené osudy budú viesť k otvorenej diskusii o ľuďoch v sociálnej núdzi bez vlastného pričinenia,“ povedal poslanec Blanár.
V našej redakcii sa môžu prihlásiť ešte dve rodiny, ktorých príbehy uverejníme a môžu sa tak uchádzať o pomoc Juraja Blanára. Na záver mu aj naši čitatelia pomôžu vybrať z desiatich životných príbehov rodinu, ktorá to najviac potrebuje.
V dnešnom čísle prinášame už ôsmy príbeh, ktorý napísal sám život. Jana Kolibáčová prišla o prácu, čo znamenalo nielen stratu príjmu, ale aj to, že jej dcéra musela ukončiť štúdium na internátnej škole.
Kontakt na redakciu: ŽILINSKÉ NOVINY, Národná 4, 010 01 Žilina, tel: 041/564 08 21
Jana prišla o prácu, jej dcéra o štúdium
Pani Jana Kolibáčová pracovala spolu so svojím druhom ako upratovačka v supermarkete. Obaja však naraz prišli o zamestnanie
a tým aj o jediný zdroj príjmu pre početnú domácnosť. Dodnes sa z toho nevie spamätať.
„Prakticky stále som bola v práci, často som chodila na nočné a v robote som bola viac ako doma,“ hovorí nešťastná Jana Kolibáčová. Strata zamestnania živiteľov rodiny spustila reťaz ďalších tragických udalostí. Rodina sa musela presťahovať z dvojizbového do menšieho bytu a dcéra Katarína, ktorá bola druháčkou na Odevnej priemyslovke v Púchove, musela štúdium prerušiť, pretože si nemohla dovoliť stravovanie a bývanie na internáte. „Po prerušení štúdia som dva mesiace brigádovala len za 15 korún na hodinu. Myslela som si, že si zarobím a do školy sa vrátim. Strašne by som ju chcela dokončiť, veď je to škoda. Lenže nemám osemnásť a nikto ma nechce poriadne zamestnať,“ povzdychla si Katarína. Jej dvojička, brat Tomáš našťastie študuje v Žiline na Stavebnej priemyslovke, takže môže pokračovať. „Každý deň ale potrebuje desiatu a peniaze na cestovné. Je to ťažké,“ hovorí pani Jana. Štvorčlenná rodina musí v súčasnosti vyžiť z 1 300 korún, ktoré dostáva ako sociálnu dávku jej druh. Jane Kolibáčovej totiž „sociálku“ nepriznali. „Dvakrát som nezaplatila za byt, pretože som nemala z čoho. Preto mi nedali žiadne peniaze. Teraz za jednoizbový byt platíme 3 890 korún mesačne. Náš príjem nám nevystačí ani na to. Aj s dcérou si preto hľadáme príležitostné brigády. Mňa totiž nemá nikto záujem zamestnať. Všade hľadajú niekoho mladšieho. Najviac by mi teda pomohlo, keby so mi podarilo zohnať nejakú prácu.“ Jana Kolibáčová pochádza z Trnového, do Žiliny sa však presťahovala preto, že nechcela matke v malom domčeku zaberať miesto aj so svojimi deťmi. Je slobodná mamička, dve deti má už dospelé, s dvomi mladšími a druhom žije stále v spoločnej domácnosti. Zdá sa, že v meste jej zatiaľ osud moc nežičil. Potrebovala by sa predovšetkým zamestnať a získať prostriedky na zaplatenie bytu. Preto sa rozhodla prihlásiť sa do projektu Juraja Blanára. Uvidíme, či sa jej situácia aj prostredníctvom čitateľov ŽILINSKÝCH NOVÍN zlepší.