Na základe rukopisov sa odkrývali povahové vlastnosti A. Hlinku, J. Tisu, M. R. Štefánika, ale aj prezidenta Nixona, vraha Ch. Mansona či Hitlera. Taje grafológie približovali prezident Slovenskej grafologickej spoločnosti (SGrS) Eduard Jablonský, člen výkonného výboru SGrS Ján Scholtz a predseda Slovenskej komory psychológov František Skokan. „Grafológ potrebuje mať údaje o vzdelaní, povolaní, ľavorukosti, či zranení ruky pisateľa. To všetko má vplyv na hodnotenie rukopisu,“ komentoval Jablonský. Písmo je v súlade s charakterom, odráža aj aktuálny psychický stav pisateľa. Grafológ sa môže uplatniť v psychoanalýze, v pedagogike, pri výbere partnera, kriminalistike, v trestnom práve, v medicíne pri skorých detekciách príznakov chorôb. „Dnes sa grafológia využíva aj v personalistike pri výbere vhodných pracovníkov,“ konštatoval Scholtz. „Grafológia sa nedá oklamať. Aj keď píšeme potme, v rôznych situáciách, niektoré znaky písma sa nemenia a vypovedajú o našej osobnosti.“
Písmo ukazuje rozdiel medzi podpismi Napoleona ako cisára a po jeho páde, na Hlinkovom písme poznať sebavedomú povahu, narcistické sklony, spokojnosť so svojím postavením a materiálne záujmy, ale aj možné zdravotné problémy. Napríklad ostré uhly v podpise (mal ich Hitler, ale aj milionár Donald Trump) môžu značiť istú agresivitu, ale súčasne aj aktivitu. Na rozbor potrebuje grafológ súhlas pisateľa, nestačí však len podpis, ideálne je mať rukopis z viacerých časových období. „Rukopis každej osoby je jedinečný a neopakovateľný. Za niekoľko hodín rozboru písma sa dá o pisateľovi zistiť viac ako za roky spolužitia. Je to veda a zároveň umenie,“ dodáva Jablonský.
