Margaréta biela patrí medzi najbežnejšie kvety, ktoré teraz kvitnú na našich lúkach. Ich stredná plocha je zložená zo stoviek drobných, zlatých, plodných kvietkov a tie sú obkolesené asi 30 bielymi jazykovitými lupeňmi, ktoré sú neplodné a hmyzu slúžia ako pristávacie plochy. Na Slovensku žije v súčasnosti čoraz menej držiteliek tohto pekného mena. Na Hornom Považí sme boli k meninám zablahoželať piatim z nich.
Margaréta GALOVÁ,
Bytča:
„Za celý život som inú ženu s týmto menom nestretla. Aj ja som mala byť pôvodne Gréta, ale prv sa toto meno u nás nedávalo. Dnes ráno ma môj otec potešil kyticou margarét.“
Margaréta MALIŠOVÁ,
Terchová:
„Krstená som Margaréta, aj meniny oslavujem 10. júna, ale všetci ma volajú Markéta. Margarétky sa mi páčia. Dokonca si ich aj sama pestujem v kvetináčoch.“
Margaréta ROUBALOVÁ,
Žilina – Hájik:
„Toto meno sa páčilo môjmu otcovi. Kamaráti ma volajú Megy, mamina mi vraví Margarétik. Tieto kvietky sa mi páčia, ale na meniny dostávam väčšinou gerbery.“
Margaréta PECKOVÁ,
Žilina – Vlčince:
„Nazvali ma tak po mojej starej mame, tá sa volala Mária Margaréta. Sestra ma volá Gigi. V práci mi vraveli aj Margita, tak som ich musela opravovať. Z kvetov sa mi najviac páčia pivónie.“
Margaréta MATIOVÁ,
Žilina – Solinky:
„Moja mama bola Poľka, nazvala ma Maugosia, čo je po našom Margaréta. V rodine som s takýmto menom jediná. Mojimi najobľúbenejšími kvetmi sú jednoznačne ruže.“