Mnohí z nás videli študentov, ktorí na križovatkách zaznamenávali údaje. O podrobnostiach sme sa rozprávali s dekanom Stavebnej fakulty ŽU Jánom Čelkom.
Kedy prebiehal váš prieskum a aké boli pri ňom kritéria?
Základný smerový dopravný prieskum zahŕňal spolu 26 stanovíšť v meste. Dopravnú situáciu v meste sme vyhodnocovali v októbri minulého roka. Súvisí to s tým, že podobné prieskumy sa robia buď na jar alebo jeseň. Počas leta je totiž dopravná záťaž iná. V tom období sa skúma skôr rekreačná doprava. V Žiline bol iný prípad, tu sme skúmali priemyselnú dopravnú záťaž - aj preto sme sledovali premávku počas pracovného týždňa a nie cez víkend.
Ako dlho trval prieskum?
Niektoré prieskumy sa konajú v rozsahu 8 či 12 hodín, náš bol 16-hodinový, od 5.00 do 21.00 h. Približne 95 percent dopravnej záťaže totiž spadá do tohto času. V noci je navyše slabá viditeľnosť pre sledovanie ŠPZ. Prieskum zachytáva aj dopravnú špičku, aj keď s ňou je to v Žiline dosť relatívne, lebo prakticky tu už neexistuje špička. Záťaž je rovnomerná počas celého dňa, s výnimkou okrajových oblastí.
Čo konkrétne ste sledovali v prieskume?
Viac než 120 študentov našej fakulty, ktorí sa na prieskume podieľali v rámci záverečných a diplomových prác, zaznamenávali ŠPZ vozidiel. Následne sa softvérovo vyhodnocovalo smerovanie vozidiel, ktoré sa pohybovali medzi spomenutými 26 stanovišťami podľa rozdelenia mesta na okrsky, tak aby sme zachytili všetky hlavné komunikácie v meste. Iné prieskumy zachytávajú počet vozidiel či to, o aký typ vozidla ide. Z týchto prieskumov sa vyhodnocuje dopravné zaťaženie na konkrétnej komunikácii - od toho sa odvíja riešenie dopravnej situácie.
Sú rozdiely v záťaži na jednotlivých stanovištiach?
Keďže dopravná záťaž v Žiline sa počíta medzi jednu z najhorších na celom Slovensku, ťažko hovoriť o veľkých rozdieloch. Ale extrémne zaťažená je Ulica Vysokoškolákov, ako aj Košická a Rajecká ulica, čo sú výpadovky z mesta. Veľmi negatívnym prvkom v doprave je križovatka pri hypermarkete na Košickej ulici. Z finančno-politických príčin tu bola Ľavobrežná ulica popri Váhu ukončená predčasne a napojená na križovatku - nezmyselne sa tu dva prieťahy stretávajú na jednoúrovňovej križovatke, pričom pôvodne mala obchádzať Celulózku a napájať sa na cestu I/18 pri Šibeniciach. Rovnako komunikácia zo Strečna je veľmi nevyhovujúca. Denne tam prejde dvadsaťtisíc vozidiel a je to najväčšmi zaťažená dvojprúdová komunikácia na Slovensku. Realizácia tunela Dubná skala by to mohla zmeniť, čo však prinesie ďalší problém, pokiaľ diaľnica na Poľsko nebude odklonená od mesta, ale pôjde priamo cezeň. Jedným z dobrých riešení je prieťah z Bratislavy popod Rondel. Bez neho by doprava v Žiline bola neúnosná.
Boli pre vás výsledky posledného prieskumu prekvapivé?
Cieľom monitoringu bolo zistiť dopravné väzby medzi jednotlivými časťami Žiliny. Spolu s mestom Žilina, mestom Břeclav a ďalšími zahraničnými partnermi z Rakúska, Portugalska a Írska pracujeme na medzinárodnom projekte Redetral. Ten sa zaoberá logistickými a priemyselnými parkami, u nás práve v spojitosti s letiskom Žilina, priemyselnou zónou či výstavbou KIA. V projekte sledujeme aj dopravné faktory, pohyb vozidiel a zaťaženosť komunikácií. Tiež nás zaujímala situácia v súvislosti s diaľničnými privádzačmi a ako táto zmena ovplyvní v budúcnosti dopravu v meste. V minulosti sa robilo viacero prognóz a treba povedať, že prieskumy našej univerzity sa z mnohých aspektov ukázali ako veľmi presné.
Ako vidíte budúcnosť dopravy v Žiline vy?
Nie je žiadnym tajomstvom, že dopravná situácia v Žiline nie je dobrá a bude sa zrejme ešte zhoršovať. Podiel má na tom aj okolnosť, že mesto je prirodzenou križovatkou medzinárodných koridorov - z juhu na Poľsko a na východ do Ukrajiny. Problémy nastanú aj na komunikáciách pri budúcom Auparku, menovite Okružnej ulice, ktorá neunesie očakávanú dopravnú záťaž. V súvislosti s touto výstavbou sme vydali aj nesúhlasné stanovisko, ktoré, žiaľ, nebolo rešpektované.
Majú sa Žilinčania pripraviť na zápchy známe zo západných metropol?
Pokiaľ sa nebudú pripravovať dlhodobé riešenia, môže to byť naša každodenná realita. Dopravnú záťaž sčasti rieši aj hromadná doprava, ktorá zachytáva asi 60 percent z celkovej dopravy, znepokojivý je však nárast individuálnej dopravy. Pritom práve existenciu hromadnej dopravy u nás veľmi pozitívne hodnotili zahraniční odborníci. Myslím, že tendencia by mala byť obrátená práve týmto smerom, a to aj zo strany štátu formou podpory MHD. Je to problematika, ktorá vyžaduje riešenie, lebo v budúcnosti sa jej isto nevyhneme.
