Vtedy nám povedali, že áno. Roky však išli a nič sa neurobilo. Teraz sa robí druhá etapa kanalizácie z fondov Európskej únie, ale dozvedeli sme sa, že na našom úseku ulice Bystrická sa opäť s vybudovaním kanalizácie nepočíta. Pre nás je nepochopiteľné, prečo jedna časť Bytčice bude mať kanalizáciu a druhá nie. Buduje sa predsa z peňazí Euróspkej únie,“ hovorí obyvateľka Bytčice Monika Bánovcová. Pozoruhodné je, že bez kanalizácie teraz zostane akurát 300 metrový úsek tejto ulice. Obyvateľom Bystrickej ulice sa nepáči, prečo sa vetvy, ktoré budú v tejto časti od seba len kúsok, nespoja. „Neurobilo sa to v prvej etape, nerobí sa to ani teraz a nepredpokladám, že kvôli našim 300 metrom bude nejaká tretia etapa. Budeme si musieť zabezpečiť vlastné čističky, čo je pre nás nepochopiteľné, pretože sa kanalizácia buduje z fondov EU. Je to taký problém dorobiť celú ulicu, keď už sa to raz robí? Podľa mňa stačí len chcieť. Neviem, ako dospeli k tomu, že niektoré časti budú kanalizovať a iné nie?“ pýta sa Monika Bánovcová. Nepáči sa jej ani to, že práve na tento úsek, kde sa s vybudovaním kanalizácie naďalej neráta, vyvážajú odpad zo stavby. „U nás kanalizáciu nerobia, ale vyvážajú sem odpad. Bojíme sa, aby tu nakoniec nevznikla skládka. Dokonca som prichytila nejakých ľudí, ako sem vyvážajú odpad z vlastného domu. Stále tadiaľto chodia autá, dlho pracujú, je tu hluk. Strpeli by sme to, keby sa budovalo aj pre nás, ale takto?“ dodala na záver M. Bánovcová. Projekt kanalizácie realizuje Severoslovenská vodárenská spoločnosť. „Samotnej realizácii predchádzala dvojročná príprava projektu. Urobila sa štúdia realizovateľnosti, v obciach sa vytipovali úseky, ktoré sú zrealizovateľné za takých okolností a za také ceny, ktoré by mohli byť odsúhlasené aj v Európskej únii, ktorá nám odporučila maximálnu výšku oprávnených nákladov na jedného obyvateľa a jeden meter kanalizačnej siete. Popri technickom riešení sa urobila aj finančná analýza projektu. V niektorých prípadoch sa stalo, že určité úseky sa vynechali a nedostali sa do projektu pre stavebné povolenie, alebo sa nedostali do realizačnej dokumentácie. To sú práve tie úseky, ktoré boli buď finančne veľmi náročné, nachádza sa tam riedka zástavba, alebo sú technicky ťažko realizovateľné. Určité tlaky môže mať nakoniec aj zhotoviteľ, pretože niektoré úseky síce ocenil, ale zistilo sa, že sa nedajú zrealizovať. Po vytýčení inžinierskych sietí sa môžu vylúčiť aj v poslednej fáze. Niektorý z uvedených prípadov mohol byť príčinou aj vylúčenia ulice Bystrická, ktorá nie je zahrnutá do projektu,“ hovorí Daniel Sztruhár, projektový manažér. Popri technickom riešení sa urobila aj finančná analýza projektu. V súčasnosti sa v Žiline a okolí buduje 150 kilometrov kanalizácie v 23 obciach. Projektové náklady sú 19,6 milióna eur. „Príspevok Európskej únie je 50 percent, 25 percent tvorí príspevok štátu a zvyšok tvoria náklady vodárenskej spoločnosti. V rámci projektu sa vytvorí 7-tisíc kanalizačných odbočiek, na ktoré bude napojených asi 25-tisíc obyvateľov. Každý občan pri územnom a stavebnom konaní mal možnosť sa k týmto projektom vyjadrovať. Pokiaľ sa vtedy nevyjadrili, teraz je to už neskoro riešiť. Vodárenská spoločnosť má finančný limit, musí postaviť stavbu a riešiť všetky sporné prípady v tomto finančnom limite. Mantinely sú teda dané a čo bude nad, hradí z vlastných zdrojov,“ doplnil D. Sztruhár. Na skládku odpadu sme sa spýtali poslankyne MZ v Žiline za časť Bytčica Eleny Zubajovej. „Na toto miesto sa odpad vyváža dočasne, len počas výstavby. Dohodli sme sa na tom s urbárom. Ak niečo zostane aj po realizácii stavby, zhotoviteľ to odstráni na vlastné náklady,“ objasnila E. Zubajová.