Ty kokso! No konečne! Škola už konečne skončila, je za nami! Ja som chodila do štvrtej B triedy na Základnej škole sv. Gorazda v Žiline a spolužiaci mi budú chýbať. Pokračovať budem na Gymnáziu na Varšavskej ulici .
Posledné dni v škole sme často hrávali karty. Cez vyučovanie sme nestíhali, lebo kým sme polepili všetky učebnice a upratali triedu, poriadne sme sa zapotili. Hlavne, keď boli vonku tridsiatky. Keď sme sa aj snažili cez prestávku sústrediť na karty, veľmi sa nedalo, pretože pod oknami výskali malí škôlkari. Takto sme sa „prekartovali“ až k vysvedčeniu.
Väčšinou sme mali samé jednotky. No na vysvedčku sa ocitli aj dvojky, dokonca aj trojky a stoličky. Naša pani učiteľka dostala strašne veľa kvetov. Aj pani riaditeľka dostala pekné kvety. Ja som s ňou urobila na konci školského roku aj rozhovor. Riaditeľka Mária Schronková mi povedala, že v škole mala najradšej matematiku, fyziku a deskriptívu. Uf, o tom poslednom ani nič neviem. Mňa viac zaujíma slovenčina a prírodoveda. Naša riaditeľka chcela byť už v piatej triede učiteľkou, ja budem novinárka. Toto povolanie je veľmi zaujímavé. Novinári spoznávajú veľa ľudí a nesedia len tak celý deň v kancelárii ako väčšina rodičov. No teraz sa už veľmi teším na našu spoločnú rodinnú dovolenku. Ideme do Turecka a nanuky tam budú zadarmo. Môj spolužiak Jano ide k babke na dedinu. Nie je z toho nadšený, lebo babka doňho pchá hrachovú polievku. Je mu z nej zle. Ale zase môže chodiť do lesa na huby a kúpať sa v potoku. Škoda, že svojich spolužiakov už po prázdninách neuvidím.
Autor: Zuzana Frajtová
