„V bežnom živote nadávky pomáhajú odreagovať sa, zvládnuť bolesť, hnev, alebo nezdar. Ak by sme ich chceli nahradiť nejakou inou, spoločensky prijateľnou formou, zistíme, že s veľkou pravdepodobnosťou táto náhrada stratí svoju silu a účinnosť Prekročenie tabu je totiž minimálne alebo žiadne. V záujme redukcie psychického napätia majú nadávky svoju nezastupiteľnú funkciu,“ hovorí Dušan Grúň (na snímke) z Krajskej pedagogicko – psychologickej poradne v Žiline. Iné je, keď vulgarizmy tvoria z hľadiska obsahu dominantnú časť rečového prejavu, keď sú podávané bez emočného zafarbenia. Mladí to považujú za „reč dospelých“. Starší ich zas používajú zo zvyku, alebo nedostatku vhodnej slovnej zásoby. „O tejto téme by sa malo na verejnosti hovoriť. Aký má vlastne pre človeka význam používanie vulgarizmov. Keď sa nad tým zamyslíme, zistíme, že pre väčšinu ľudí sú úplne zbytočné. Postupom času by sa mohla objaviť aj účinná cesta, ako tento stav riešiť, aby sa aj niečo dosiahlo. Dnes na to nemá účinný recept nikto,“ hovorí Rudolf Ďurdík, konateľ občianskeho združenia nazvaného „Akčný výbor za slušné vyjadrovanie“, ktoré sa snaží otvorene o týchto zlozvykoch hovoriť a obmedzovať ich. „V rámci práce so stredoškolskou mládežou sme sa prakticky nestretli s tým, aby primárny problém študenta tvorilo nekontrolované používanie vulgárnych výrazov v škole, teda aby sa škola alebo rodič sťažovali primárne na nadávanie,“ dodáva Dušan Grúň. Vždy je to minimálne pre jednu stranu vážny spoločenský a vzťahový problém, kde nadávky len upozorňujú na iné, oveľa závažnejšie korene narušeného vzťahového rámca, tvorby hodnôt a spôsobu prežívania.
