Ľudia sú plní strachu a smútku, keď sa pozastavujú pri fotografiách nezvestných pri staniciach metra, prinášajú kvety, venujú im krátku modlitbu. Keď to vidíte, príde vám ťažko a po tvári vám chodia zimomriavky súcitu,“ vyriekla o situácii po londýnskych atentátoch mladá Slovenka Katarína Behúnová. Študentka Oxfordu a opatrovateľka v dvojdetnej rodine žije v Londýne už dva roky. Hoci bola pri útokoch v bezpečnej vzdialenosti, ako mnoho iných, bála sa o svoj život. „Ľudia sú veľmi psychicky poznačení. Ako všade, kde sa odohrá takáto tragédia. Doslova tu prežívame stavy fóbie z mestskej hromadnej dopravy. Aj keď sú už sprístupnené jednotlivé linky, ľudia ich obchádzajú už zďaleka. Moja priateľka cestovala spomínanou linkou krátko pred výbuchom a tá nechce o metre ani počuť,“ hovorí Katarína. A práve anglická rezervovanosť a odstup vie veľa zachrániť. „Potláčaním emócií poukazujú Angličania na svoju hrdosť. Zároveň však myslia aj na príbuzných a známych obetí, ktorým prejavujú veľkú empatiu a pomoc. Po útokoch boli napadnuté mnohé moslimské mešity, a preto členovia parlamentu vyzývajú ľudí k tolerancii a zdravému spolunažívaniu. Odhalením teroristických samovrahov a spoluprácou anglickej polície a Scotland yard-u začínajú byť ľudia pokojnejší a obavy z ďalších bombových útokov sú každým dňom menšie. Aj keď o pokoji sa tu nedá vôbec hovoriť,“ dodala Slovenka z Londýna.
