Ďalším úderom na solar právneho štátu je výstavba cesty a sietí, ktoré križujú nevykúpené parcely súkromných vlastníkov, a to v mnohých prípadoch nielenže bez ich súhlasu, ale aj bez stavebného povolenia. Generálny manažér projektu Stanislav Vinc hovorí o archeologickom výskume. Za tých pár mesiacov sa z neho stal nevídaný cynik. Skutočnosť je taká, že termíny, ako vždy tlačia, do výrobných hál treba doviezť objemné zariadenia, inak ako po novej ceste to nie je možné, takže zákonnosť a právny štát si aj v tomto prípade treba strčiť za klobúk.
Nikto z činovníkov, samozrejme, otvorene nepovie, že to stavenisko, kde štát šliape na ústavné práva občanov, má na to výnimku. Ale kto mu ju udelil? Všetci, ktorí môžu a majú konať, ale sú nečinní, všetci tí ombudsmani, členovia vlády, policajní riaditelia, stavební inšpektori, šéfovia stavebných úradov, prokurátori, manažéri, poslanci.
Pritom pri troche prezieravosti, mravnosti a slušnosti sa takémuto vývoju dalo vyhnúť. To keby miesto nadávok a vyhrážok štát ponúkol slušnú cenu, ktorú nakoniec už začal platiť a ktorú nakoniec zrejme zaplatí každému. Je to napokon jediné rozumné riešenie: vyjsť v ústrety nespokojným vlastníkom pôdy a veci dať urýchlene do súladu so zákonom, pretože nikoho zo zodpovedných, dúfajme, neteší, čo sa deje. Alebo ešte inak: každý musí začať konať tak, aby naplnil svoju pracovnú náplň nikoho zo zodpovedných, dúfajme, neteší, čo sa deje. Alebo ešte inak: každý musí začať konať tak, aby naplnil svoju pracovnú náplň a splnil si povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a svedomie. Tou čiernou stavbou sa neodvracia živelná pohroma.
Na takýto intelektuálny manéver a odhodlanie je však nutné prestať hľadieť za obzor, tam, na črtajúcu sa šťastnú budúcnosť, keď prosperita zaplní špajze a v ktorej zrkadle sú dnešné nezákonnosti taľafatkami. Vytiahnime si hlavy z budúcnosti.