sť vidí v médiách. Žilinčan Michal Slanička.
Ako trávite tohtoročnú dovolenku?
V televízii máme prázdniny, mám teda veľa voľna. Tu v Žiline mi to zatiaľ kvôli počasiu veľmi nevychádza. Pokojne si môžete plánovať svoje letné aktivity podľa toho, či som alebo nie som v Žiline, pretože vždy, keď sem prídem, nastáva zmena počasia k horšiemu. Chodím na chalupu mojich rodičov pri Bytči. Toto leto však po troch rokoch dozrel čas na dovolenku v zahraničí. Plánujem si kúpiť v Bratislave byt a nezdalo sa mi správne, jeden rok si predovolenkovať zariadenie obývačky, druhý rok elektrospotrebiče do kuchyne a podobne. V auguste s rodičmi plánujeme Chorvátsko, zatiaľ nešpecifikovaný grécky ostrov alebo Tunisko. Rozhodneme sa asi na poslednú chvíľu, pevne však verím, že sa nakoniec rozhodneme.
Kedy a ako ste sa dostali do médií?
Po maturite som sa bol prihlásiť do jedného žilinského rádia, či náhodou nepotrebujú „niekoho“. Nevedel som, čo chcem robiť, či vrátnika alebo moderátora, chcel som jednoducho robiť v rádiu. Vysnil som si to v poslednom ročníku strednej školy. Vyšli mi v ústrety, prešiel som pohovormi, lekciami s hlasovým pedagógom a nastúpil som do redakcie spravodajstva. Postupne k tomu pribudla moderovaná relácia o cestovaní. Robil som tam štyri roky, súbežne s tým tri roky aj v mestskej televízií. Tam som prešiel všetkými prácami, cez strihača, dramaturga, režiséra, moderátora, asi všetko. Veľmi mi to pomohlo, pretože, keď som prišiel do Bratislavy, na každú otázku, ktorú mi dali, som odpovedal, že mám z rádia aj z televízie skúsenosti z rôznych oblastí. Veľkým plusom v regionálnych médiách bolo to, že som si skúsil asi všetko.
Po Žiline nasledovala Bratislava...
Do Bratislavy som prišiel pred tromi rokmi. Nemal som tam žiadnu prácu. V nákupnom stredisku som robil deväť mesiacov informátora. Bola to práca na zmeny. Keď som mal dni voľna, hľadal som si prácu v médiách. Postupne som sa dostal do jedného z najpočúvanejších rádií ako moderátor dopravného servisu. Najprv ma v hromadnom konkurze neprijali. O pol roka neskôr som sa im bol ukázať osobne a už som tam tretí rok. Keď vás vyhodia dverami, vráťte sa oknom. Neskôr som absolvoval dva konkurzy do Slovenskej televízie, kde som bol tiež úspešný. Pracujem na reláciách Test magazín a eXtra.
Môžete porovnať život v Bratislave a v Žiline?
Bývam v Petržalke. Dá sa povedať, že som z tých šťastných, ktorí sú tri roky stále v tom istom podnájme. Niektorí za rok vystriedajú aj dva – tri, lebo je vzácne natrafiť na poctivých majiteľov bytov. V Bratislave je to, samozrejme, o príležitostiach. V žilinských regionálnych médiách to bolo skôr o nadšení. Mal som 20 rokov, bol som šťastný, že som dostal šancu a tú šancu som sa snažil aj využiť. Som im však za veľa vďačný, lebo keby mi pred tými siedmimi rokmi povedali, že o mňa nemajú záujem, tak dnes by sme tu asi nerobili rozhovor o tom, ako sa mi darí v Bratislave. Vtedajší plat mi ale veľkú budúcnosť nezaručoval. Dnes mám 24 a už myslím aj pár rokov dopredu. No a život v Bratislave je zaujímavejší aj po finančnej stránke. Nemôžem však povedať, že v Bratislave som natrvalo. Možno príde čas, kedy sa presťahujem naspäť do Žiliny. Možno kvôli práci, kvôli rodičom a možno kvôli láske.
Prejdime od práce k oddychu, ako relaxujete?
Najhoršie je to, že pracujem v rádiu a zároveň v televízii robím dve relácie, takže môžete mi pripomenúť, čo je to relax? Keď mám voľné aspoň tri dni, tak skôr, ako by som ich mal stráviť v Bratislave v posilňovni alebo na bicykli, tak radšej si odtrpím takmer štvorhodinovú cestu rýchlikom a pricestujem do Žiliny za rodičmi a kamarátmi. V Žiline rád zájdem do kina, pretože tu mám takú malú protekciu. Veľmi rád tiež varím. Vždy, keď prídem do Žiliny, tak sa snažím uvariť novú špecialitu a asi sa mi darí, pretože rodičia vždy chvália. To bude asi tým, že chváliť musia. Pravidelne tiež s rodičmi chodíme na výlety. Veľmi príjemne sa cítim v starých hradoch a zámkoch a celkovo v historických mestách. Majú pre mňa neopísateľnú atmosféru. No a mojou veľkou záľubou je záhradka pri našej chalupe. Ambície, mať tam jahodovú plantáž a hriadky plné zeleniny, som sa už vzdal. Teraz tam mám jazierko so skalkou, pár ruží a tují. Je to však dosť na to, aby mi nervy ničila burina. No a chalupa v kombinácii s popoludňajším spánkom je pre mňa to najlepšie, čo môže byť. Posilňovňa sa posúva vždy na ďalší rok.
Za akého človeka sa považujete, rád riskujete, alebo dávate prednosť trpezlivej cieľavedomosti?
V kasíne ma zatiaľ nikto nevidel, ale vaša otázka pravdepodobne smeruje na prácu. Možno to vyznie zvláštne, ale nie som typ riskantného človeka. Nerád riskujem. Oveľa radšej mám istotu, ale myslím si, že riskovanie sa nevylučuje s priebojnosťou. Považujem sa za priebojného. Hovorí sa, že kto neriskuje, nezíska. Možno mám len dobrý nos na to, aby som rozoznal risk od dobrej príležitosti.
Za čo by ste vymenili prácu v médiách?
Tak nad týmto som sa ešte nezamýšľal. Nepovažujem médiá za nejakú prestupnú stanicu, ako napríklad študent práva, ktorý zároveň robí pár rokov v rádiu a po ukončení školy z rádia odíde, aby si rozbehol právnickú prax. Ja vidím v médiách svoju budúcnosť a teším sa na ňu. Mám vyštudovanú strednú poľnohospodársku školu, odbor manažment – ekonómia. Na základe svojej školy ani neviem, aký odbor by som si mal hľadať. V médiách už robím sedem rokov. Verím, že by som zvládol aj iné profesie, ale na čo sa nad tým zamýšľať a meniť to, keď v súčasnosti som veľmi spokojný.
