Žilinčan Milan Kmeť (50) sa plastovým modelom venuje už od základnej školy. „Lietajúce modely ma nelákali, tie nikdy nevyzerajú ako skutočné,“ hovorí. Sám sa prihlásil do žilinského klubu plastikových modelárov a hneď na prvej súťaži začiatkom 70-tych rokov sa ako samouk umiestnil na 5. mies-
te. Neskôr, ako kontrolór, chodil na služobné cesty, ale v každom voľne sedel nad modelmi. Doteraz ich postavil asi 450, najviac lietadlá v mierke 1:72,
vrtuľníky, stíhačky, ale i „plazivé potvory“, ako nazýva tanky a obrnené transportéry. Zlepil však aj mnohé formuly, motorky, či nemecký protitankový kanón. „Nestaviam iba lode, tie sú malé, nebaví ma to. Robím stroje, ktoré niečo znamenali. Väčšinou vyrobím aj interiér, nielen ich vonkajší obal.“ Maketa musí byť presnou kópiou stroja a čo najviac zodpovedať skutočnosti. Často k stavebnicovým dielom musí súčiastky dorábať. Je to mravenčia robota. Tento koníček je nenáročný na priestor. Koľkokrát hodiny sedí nad tým tichučko v kútiku a jeho manželka ani nevie, že je doma. Začuje ho, len keď mu spadne pilník, alebo si pohundre, ak niečo prilepí opačne, prípadne si zareže do prsta. Modelár musí byť trpezlivý. Zlepiť model dohromady sa dá raz - dva, ale vtedy je nepekný. Musí ho ešte obrúsiť a namaľovať. Používa aj výkresy a odbornú literatúru. Celé hodiny trávi sledovaním dokumentárnych a vojnových filmov. Veľa sa toho dozvie aj z internetu.
Milan Kmeť už 25 rokov vedie krúžok plastikových modelárov v Centre voľného času v Žiline. „Deti začínajú najjednoduchšími modelmi, pri ktorých hneď vidia výsledok. Sú šťastné, keď sa im niečo podarí. Vydržali by pri tom aj do polnoci. Vychoval som ale aj vojenského a dopravného pilota, a to je hrejivý pocit.“ Zúčastnil sa tiež mnohých súťaží i ako rozhodca 1. triedy. „Rozhodcovia hodnotia sklon krídel, premeriavajú šublerou rozmery a baterkou nazerajú aj dovnútra modelov.“ Robil aj viaceré výstavy svojich prác, ba na Strečnianskom hrade má inštalovanú aj stálu expozíciu k Slovenskému národnému povstaniu. „Bojisko pri Strečne – takzvanú dioramu som robil rok a pol a informácie som čerpal nielen v múzeách, ale i od priameho účastníka bojov o Strečno. Pomohla mi aj štúdia môjho otca. Tiež sa veľmi zaujímal o históriu a dokonca tvrdil, že SNP začalo 28. augusta 1944 v Žiline a nie v Martine, ako sa traduje. S lepením modelov začal aj môj syn, no keď sme si kúpili počítač, veľmi rýchlo ho to prešlo,“ povzdychol si Milan na rozlúčku.
