„Vľavo som dal ruských, vpravo československých a úplne zvlášť Alexandra Dubčeka,“ ukazuje nám. Ivan v roku 1997 rozvešal najskôr po stenách vlajky. „Vlajok so socialistickými motívmi zo všetkých možných závodov som mal asi päťsto. V krčme sa však fajčí, časom boli zadymené, tak som ich vymenil za obrazy. Aj tie sa tým dymom znehodnocujú. Zopár obrazov sa mi záhadne stratilo aj pri maľovaní. Mám tu prezidentov Svobodu a Husáka, na ktorých som pozeral zo školských lavíc, ale aj kapitána Jána Nálepku alebo jedinú ženu Annu Proletárku s guľometom,“ vymenúva.
Súčasných predstaviteľov štátu ale na stenu nedáva, nechce provokovať hostí. „Určite by som sem tiež nedal Caučeska, Husajna alebo Hitlera. Rád by som však zohnal ešte Fidela Castra,“ hovorí. Najviac si cení na plátne maľovaný obraz Lenina, ktorý meria tri metre. Zaplatil zaň rovných
5-tisíc korún. Medzi obrazmi však má čestné miesto aj rád práce, ktorý udelil mestu Žilina prezident Gustáv Husák, alebo mnohé trofeje, získané na každoročných futbalových turnajoch krčmárov. Väčšinu obrazov kúpil Ivan od svojich zákazníkov. Nachádzali ich na povalách domov či škôl. „Raz tu bol kuchár z francúzskej légie a chcel odo mňa kúpiť československú bojovú zástavu. Nepredal som mu ju, no po maľovaní sme ju zabudli v sklade a myši ju tak dohrýzli, že z nej zostala len tyčka. Keď prišiel ten legionár znova, kúpil aj tú za 50 euro,“ spomína si. Návštevníkom hostinca sa väčšinou netradičná výzdoba páči. Pozerajú po predstaviteľoch štátu a hodnotia ich vládu. „Ktorýsi hosť mi ukazoval: tento ma dal zavrieť a tento mi dal amnestiu. Bola tu jedna ruská výprava a tí si to všetko nakrúcali, okrem prezidenta Gorbačova. Výhrady mal zatiaľ len jeden opilec, že vraj mám na stene i zločincov. Ale ja to tu mám aj ako výstrahu, aby ľudia nezabudli,“ vysvetľuje krčmár, ktorý sa už veľmi o politiku nezaujíma. Ako hovorí, má plno iných starostí.
