Dvadsaťšesťročná rodáčka z Martina, umeleckým menom Laila, vyučuje ladné tanečné kroky, ktoré zvládne skoro každý. Tanečnice nie sú obmedzené vekovou hranicou, hmotnosťou ani fyzickými zdatnosťami. Mladá lektorka ho odporúča tehotným a neplodným, ženám s poruchami kĺbov a chrbtice i proti depresii a zlej nálade. Medzi žiačky Ľubice Štrbákovej patria štvorročné dievčatko i šesťdesiatosemročná babička, ktorým to, mimochodom, ide výborne.
Prečo ste vyhľadali orientálne tance?
Dlho som mala ženské zdravotné problémy. Dozvedela som sa, že tento tanec má liečebné účinky, tak som sa vybrala do Čiech na kurz. Ešte ako študentka tanca som si ho zamilovala a urobila som si lektorský kurz. Jeho prvú polovicu som si urobila v Brne. Potom som pokračovala v Prahe, kde ma vyučovali lektorky z Orientálneho centra, jedna bola dokonca z Bali. V Prahe som mala aj polročnú prípravu, po ktorej som získala Osvedčenie o spôsobilosti lektorky a výučby. Stále navštevujem semináre v Čechách. Pred dvoma týždňami som sa vrátila zo školenia, kde nás viedla lektorka s 28-ročnými skúsenosťami v tancovaní. Stále je v tomto smere čo objavovať.
Ako dlho sa už venujete brušnému tancu?
Je to päť rokov. Nedá sa porovnať, ako som tancovala na začiatku a ako tancujem teraz. Je to aj tým, že vyučujem osemnásť hodín týždenne, mám rôzne vystúpenia a cítim, že krok za krokom sa stále zdokonaľujem.
Robili vám ako žiačke nejaké tanečné kroky problémy?
Mne robilo zo začiatku problémy všetko. Predtým som cvičila folklórny a moderný tanec a na postoj s pokrčenými nohami, podsadenou panvou a vyzdvihnutým hrudníkom som nebola zvyknutá. Neskôr som zistila, akoby som to už niekedy robila. Keď sa mi telo uvoľnilo, už to išlo samo. Človek má potom zo seba veľmi dobrý pocit, je vám skvele. Žena si vytancuje pocity - smútok alebo radosť, všetko napätie vypustí zo seba a príjemne sa uvoľní.
Vychutnávate si pri tanci pocit ženskosti?
Áno. Ten je najdôležitejší. Vyzdvihujú sa ženské prednosti, dáva sa dôraz na ruky, na tvár, boky, prsia. Tanec je vhodný aj pre ženy, ktoré majú možno problémy práve s týmto. Niektoré sa veľmi podceňujú a takto sa krôčik po krôčiku môžu tohto pocitu zbaviť.
Čo si vo svojej kariére tanečnice najviac ceníte?
Za veľký úspech považujem to, že už tancujem päť rokov. Vyučujem v Martine, Žiline a Považskej Bystrici. Teší ma, že ženy majú záujem o tanec. Ale najväčší úspech som zažila vtedy, keď papierovo neplodná mamička mi asi po roku tancovania v kurze oznámila, že je tehotná. Tancovala až dokonca a jej dcérka má na sviatok Cyrila a Metoda rôčik. Tento tanec nie je všeliek, ale určite to pomáha na takéto veci.
Predvádzali ste brušný tanec pred orientálnym publikom?
Áno, v Egypte. Na jednej dovolenke sme s dievčatami z kurzu tancovali na pláži a pridali sa k nám miestne ženy. Tento rok ma na dovolenke vytiahla tancovať egyptská tanečnica. Po vystúpení ma generálny riaditeľ hotela pozval na drink a vypytoval sa, kde som sa naučila tak dobre tancovať. Vraj tancujem lepšie ako tunajšie dievčatá. Bolo to veľmi príjemné, pretože žena pod osemdesiat kíl nie je pre nich zaujímavá, no a ja mám omnoho menej (smiech). Možno zabrali aj moje blond vlasy.
Pri tanci sa sem-tam podaria všelijaké kuriozity. Aj vám sa niečo pritrafilo?
V reštaurácii mi počas tancovania pustili na keramickú dlažbu bublinky. Ako som na ňu vošla, hneď mi vyleteli obe nohy. Tak som zatriasla ramenami a zahrala som to tak, aby si nikto nič nevšimol. Aspoň som vymyslela nový tanečný krok (smiech). No a podarilo sa mi pristúpiť si sukňu. Ale to bolo skôr na pobavenie.
S tancom už máte svoje skúsenosti. Poznáte ešte slovo stres?
Tak áno, podľa mňa stres je prejavom zodpovednosti. Pamätám sa, že som vystupovala na akcii, kde boli samí lekári a veľmi som sa bála.
Každá orientálna tanečnica je výrazom tela originálna. Je spomedzi nich niekto vaším vzorom?
Asi najdostupnejšia profesionálka, ktorú osobne poznám a veľmi sa mi páči je Laila Abdul zo Zlína. Keď tancuje ona, úplne vidno, že je s tancom zžitá, ovláda každý sval svojho tela. Pozorovať jej pohyby je veľký zážitok.
Aký tanečný sen by ste si chceli ešte splniť?
Rozšíriť svoje pôsobenie na „orientálnu školu“ a venovať sa hlavne deťom. Vytvoriť detský súbor, ktorý by aj vystupoval. A pravdaže, vidieť uznávanú svetovú tanečnicu a možno si s ňou aj zatancovať. Ale to je iba sen. Sú veľmi nedostupné a niektoré nedovolia, aby im niekto siahol, čo i len na odev.
