Spájame prítomnosť s minulosťou

Význam výchovy a jej vplyvov si čoraz výraznejšie uvedomujeme najmä v súvislosti so zmenami životných hodnôt konzumnej spoločnosti. Tento problém nie je nový. Spoločnosť ho už raz riešila. Bolo to na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Náboženstvo, národný princíp a individuálny prístup k osobnosti mladého človeka boli východiskami, na ktorých vznikol nový smer vo výchove známy ako "Skauting". Skautské organizácie našli svoj domov pri takmer všetkých významnejších telovýchovných organizáciách, a preto nie náhodou sa telovýchova a šport stali významným výchovným prostriedkom. Na príbuzných pilieroch je postavená výchova mladej generácie v prípade Saleziánov don Bosca. V súčasnosti vykonáva na Slovensku činnosť devätnásť stredísk. K mimoriadne aktívnym patrí aj žilinské. Tunajší Saleziáni nadväzujú na viac ako šesťdesiatročnú športovú tradíciu. Počiatok činnosti Saleziánov na Slovensku je spojený s májom 1924, kedy nitriansky biskup K. Kmeťko, ktorý bol hlavný iniciátor pozvania Saleziánov na Slovensko,im ponúkol budovu s pozemkom v Tepličke nad Váhom. V samotnej Žiline začala činnosť Saleziánov 20. novembra 1938, kedy bol zásluhou T. Ružičku daný do užívania Saleziánsky dom. Hneď v počiatkoch sa šport stal dôležitým prvkom výchovy. Na rozdiel od iných napríklad športových klubov nebol cieľom, ale prostriedkom formovania vlastností mladého človeka. Ako prvý bol založený oddiel stolného tenisu. Vyplývalo to zo skutočnosti, že stolný tenis patril v Žiline v tomto období, popri futbale a volejbale, k najpopulárnejším športovým odvetviam. Zmeny, ktoré nastali na Slovensku po 14. marci 1939 sa nevyhli ani Saleziánom. V duchu zásad jednotného systému výchovy mládeže sa uskutočnili zmeny aj tu. Výchova sa diferencovala nielen podľa pohlavia, ale i veku. Čiastočne sa upravil aj systém športového života. Pri oratóriu bol založený športový odbor. Činnosť v ňom bola dobrovoľná. Organizačné zabezpečenie umožnilo družstvám stolného tenisu a futbalu zapojiť sa do oficiálnych súťaží. Stolní tenisti sa zúčastňovali majstrovstiev Stredoslovenskej župy Slovenského zväzu stolného tenisu a futbalisti štartovali v druhej triede Stredoslovenskej futbalovej župy Slovenského futbalového zväzu. Po víťazstve v tejto súťaži v sezóne 1942/1943 postúpili futbalisti do I. triedy. Oratórium organizovalo aj vlastné športové podujatia. Najpopulárnejšie boli majstrovstvá oratória v stolnom tenise. Popri futbale a stolnom tenise sa venovali aj turistike, lyžovaniu, vodným športom a ďalším aktivitám zameraným na rozvoj vôľových vlastností a priateľských vzťahov v kolektíve. Po skončení vojny pokračovali až do násilného rozpustenia v roku 1950 Saleziáni v činnosti, tentoraz pod hlavičkou mládežníckej organizácie Junák, čo bola skautská organizácia s celoštátnou pôsobnosťou. Na rovnakých princípoch obnovili Saleziáni don Bosca svoju činnosť aj 25. novembra 1990. K tradičným športovým odvetviam ako futbal
a stolný tenis pribudol hokejbal, streetbal a cyklistika. Do súčasných oficiálnych súťaží organizovanými športovými zväzmi Saleziáni nevstupujú. Dôvod je v tomto prípade jasný, šport nie je cieľom, ale prostriedkom výchovy. Pre mladú generáciu sa tak športová alternatíva bez tlaku na výkon a výsledky stáva oveľa príťažlivejšou ako tá komerčná preferovaná predovšetkým rodičmi...