ezdáreň v Žiline, kde nás do tajov vesmíru zasvätil odborný pracovník Anton Šiser.
Hoci sme sa so strachom v tme zakrádali pomedzi hroby padlých ruských vojakov, pri ktorých sa Hvezdáreň nachádza, zážitok z exkurzie nám nahradil všetky obavy. Na moment sa dokonca umúdrilo aj počasie a na čírej oblohe sme si prezreli hviezdy dôchodkyne, mladé hviezdy s vekom niekoľko miliónov rokov, planetárnu hmlovinu a otvorené i guľové hviezdokopy. Nás však najviac zaujali meteory, na ktorých pozorovanie netreba žiaden ďalekohľad. Ako nám povedal Anton Šiser pôvod majú v kométach. „Kométa je teleso pozostávajúce zo zlepených častíc kamenia a ľadu. Keď sa priblíži do určitej vzdialenosti k Slnku, začína sa jej povrch odparovať. V jej dráhe ostáva rozptýlený prúd prachových častíc veľkých od mikrometra až po niekoľko metrov. Uvoľnenú časticu voláme meteoroid, tá vletí do atmosféry našej zeme rýchlosťou 20-76km za sekundu a spôsobí asi vo výške od 80 do 150km nad zemou svetelný úkaz, ktorý voláme meteor. Ten vznikne tak, že častica, ktorá vletela do našej atmosféry vo veľkej výške a rýchlosti sa zohreje a zhorí.“ Viaccentimetrové a metrové častice však nezhoria celé, ale dopadnú vo forme obhoreného kamienka na zem. Ten sa volá meteorit. Častice v atmosfére vybuchnú, rozprsknú sa a môžu ich sprevádzať aj zvukové efekty. Niektoré padajúce meteory môžu byť veľmi jasné, dokonca ako Venuša. „Ak je častica veľká a zasvieti v jasnosti -4 a menej magnitúdy, hovoríme jej bolid. Tento jav môže byť sprevádzaný zvukovým efektom, ktorý podobne ako pri blesku počujeme neskôr. Žiarivým, ale smutným superbolidom, bola aj horiaca vesmírna loď Columbia, ktorá spolu s posádkou vzbĺkla v atmosfére.“ Ako príklad na rozpadávajúcu sa kométu uviedol hvezdár Swift Tuttle, materskú kométu roja Perzeíd, ktorá okolo Slnka obieha každých 120 rokov. „Zem počas obehu okolo Slnka z času na čas dráhu kométy pretína. Podľa toho, aký je prúd veľký, toľko trvá stretnutie. Môžu to byť dni, týždne alebo hodiny. Vtedy vidíme vlietavať častice do našej atmosféry.“
Trápila vás niekedy otázka, prečo sú Perzeidy Perzeidami? „Meteorické roje dostávajú názvy podľa toho, z akého miesta na oblohe zdanlivo vyleteli. Keby sme si pospájali začiatky dráh meteorov, tak sa budú zbiehať v bode na oblohe. Bod - radiant sa nám premietne do nejakého súhvezdia a podľa toho dostane pomenovanie. Napríklad Geminidy sú z Blížencov, Akvaridy z Vodnára, Leonidy z Leva a Perzeidy zo súhvezdia Perzeus. V skutočnosti však nemajú s hviezdami v súhvezdí nič spoločné, iba nám sa na oblohe premietajú do tohto bodu,“ vysvetlil hvezdár.
Podľa Antona Šisera je záujem Žilinčanov o Hvezdáreň dostatočne veľký. „Pokiaľ je pekné počasie, ľudia sem chodia radi. Mávame pravidelné verejné pozorovania, exkurzie zo škôl, domáci sem pozvú so záujmom svojich známych. Stále je to pre ľudí atrakcia a príjemný oddych pod holým nebom.“ Za symbolický poplatok desať korún môžu návštevníci uprieť zrak na hviezdy, krátery Mesiaca, pásy Jupitera či Mars. A to nie je všetko. Ochotný personál Hvezdárne vám vysvetlí a porozpráva o všetkom, čo vás na oblohe zaujme a ožiari.
