Byť kostolníkom, na prvý pohľad, nevyzerá byť náročná práca. Najčastejšie ho vidíme zapaľovať a zhasínať sviece, pripravuje svätú omšu a obdivuje klenby kostola. Z omylu nás vyviedol Roman Pšanecký, kostolník vo Farskom kostole v Žiline.
"Je to v prvom rade práca s ľuďmi a tá je vždy náročná. Vyhovieť toľkým pohľadom na vieru, na ostatných ľudí, sledovať tradície a celkovo pochopiť ľudskú náturu, chce vytrvalosť," začal rozprávanie katechét, pedagóg a kostolník v jednej osobe. Hneď však s úsmevom priznáva, že táto práca ho napĺňa a vybral si ju sám. "Najprv som v kostole miništroval. Pomáhal som staručkej kostolníčke, ktorá, keď už nevládala, spolu s kamarátmi sme ju zastúpili. Po čase si každý z nás vybral inú životnú dráhu a ja som zostal tu. Tým, že som slobodný, odpadajú mi rodinné povinnosti, tak sa naplno venujem tejto práci, ktorá je v prvom rade službou. A je to aj hobby." 
Kostolný koníček však zahŕňa množstvo povinností, o ktorých nezasvätení smrteľníci možno ani netušia. "Pripravujem v kostole omše, sobáše, pohreby a krsty. Tiež treba myslieť na obetné dary, sviece i miništrantov. Kňazovi chystám ornát a liturgické rúcha, tiež aj knihy. Nesmiem zabudnúť na kúrenie, osvetlenie, nastavenie zosilňovačov, pravdaže sledovať priebeh omše a byť v pohotovosti. Akoby som bol stále na strunke," odľahčuje svoj denný chlebíček. V zime mu pribudne aj trochu športu - odpratávanie snehu. Hoci ho najviac "vytáčajú" ľudia, s nimi má aj tie najkrajšie kostolnícke skúsenosti. "Veľmi ma teší, keď počas dňa na poludňajšej omši je plný kostol. Veriaci sa zastavia počas obedňajšej prestávky, prídu si oddýchnuť, poďakovať Bohu. Rád vidím aj mamičky s kočíkmi, ktoré sa neboja prísť s bábätkom priamo do kostola."
Ako ďalej hovorí, nájdu sa aj takí, ktorí vedia povzbudiť a poďakovať. Dokonca prinesú na výzdobu chrámu kvety a svadobčania ich obdarujú koláčovou výslužkou.
Ku kostolníkovi neodmysliteľne patria aj zvony a vystupovanie do veže... "To už v dnešnom 21. storočí neplatí (smiech). Máme elektronické zvonenie, ktoré pohodlne ovládame zo sakristie. Ale, ako ste si všimli, farský kostol nezvoní často. Nechceme zobudiť všetkých obyvateľov mesta. Zvoní sa iba v nedeľu pred omšami, pri voľbe alebo úmrtí pápeža, na požiadanie občanov, ak im zomrel príbuzný a v prikázaný sviatok." A že treba mať stále dobrú náladu, potvrdil kostolník nasledujúcim príbehom. "Nerád vidím, že sa ľudia zbytočne stresujú. Keď je krst detí, mamičky nevedia, čo prv robiť, tak ich pri nácviku trochu naťahujem, mierne si z nich vystrelím a snažím sa ich rozosmiať. Zväčša to pochopia a tiež sa zasmejú," uzavrel Roman Pšanecký.
