Obec Terchovú tvorí 52 osád. Niektoré z nich sú roztrúsené po ťažko prístupných chotároch ďaleko v horách. Jednou z najstarších je malá osada Marunovia.
V jej najstaršom dome tu vo výške asi 600 metrov nad morom trvalo žije už len jedna obyvateľka, 63-ročná Jarmila Bollová.
Pochádzam z Vrútok. Bývala som v rodinnom dome so záhradkou. Po svadbe sme sa s manželom presťahovali do žilinského paneláku. Pracovala som v kancelárii, preto som si vždy rada zašla do prírody. Tento kraj mi učaroval, tak sme si tu pred 30-timi rokmi kúpili jeden domček. Je tu zo všetkých najstarší, údajne má vyše dvesto rokov a kedysi v ňom bol salaš. Je z dreva, omietnutý pilinami a obielený. Dnes v ňom máme, pravdaže, aj elektrinu, práčku i chladničku, ale ponechali sme si i murovanú pec.
Keď sme sem prišli, bola to krásna stará osada. Stálo tu len šesť "striech", to znamená šesť domov a šesť humien. Stavať sa tu nesmelo. Ľudia to vyriešili tak, že prerobili humná na obytné priestory. Vtedy tu bývalo deväť obyvateľov. Boli to takí dobráci. Väčšinou Marunovia. Tí starí už pomreli a ich deti sa odsťahovali na dolniaky. Teraz to tu pokupovali väčšinou chalupári Bratislavčania. Sú to tiež slušní ľudia, no naše vzťahy už nie sú také družné. Prv tu neboli žiadne ploty a domy sa nezamykali. Domáci sa navštevovali, pomáhali si. Teraz tu má každý televízor, zatvorí sa za plot a ani slivku zo stromu mu nemožno odtrhnúť.
Starí ľudia mi spomínali, aký tu bol ťažký život. Cez vojnu tadeto prechádzalo veľa pašerákov a mnoho škody narobili vojaci. Z dediny sem hore ideme pešo dobrú polhodinu. Chlapi do roboty chodili preto väčšinou na týždňovky. Aj k lekárovi to bolo ďaleko, tak sa liečili, ako sa dalo. Poznali bylinky a k doktorovi sa na voze koňmi vydali, až keď už bolo najhoršie. Deti tiež chodili dole do dediny pešo, v zime si tam nosili aj polienka na kúrenie.
Všetky polia boli obrobené a po lese sa dalo prejsť ako po parku. Dnes to tu zarastá tŕním a po lese je to jedna hrôza. Hneď nad chalupami rastú maliny, brusnice aj čučoriedky. Býva tu aj veľa bazového kvetu a húb.
Ľudia tu boli vždy robotní, chovali kravy, ovce, prasatá i kone. Teraz nás strážia len štyri psy. Ešte aj vysoko v horách na "grape" mali gazdovia senníky, kde trávili leto i s kravami. Bývalo tu plno diviakov, polia museli pred nimi strážiť celé noci pri ohníčkoch. Ešte i dnes sem občas zablúdi vlk a roztrhá ovcu. Aj nedávno dobehli k nám hubári, že v lese videli medveďa. Nám to už nič nerobí, medvede sem zavítajú často za slivkami a plánkami, podchvíľou vidíme stádo diviakov a smelé srnky nám chodia až popred domy.
Pomedzi chalupy sú vykopané studne, ale je tu i spoločný spádový vodovod. Počuť sem aj obecný rozhlas z dediny. Poštárka nám však necháva poštu dole v obchode. Bola pri ňom telefónna búdka, no dnes máme už všetci mobilné telefóny. Pôvodní obyvatelia si osadu udržiavali čistú a útulnú. Ženy tu piekli výborné koláče a buchty. Mäso na zimu údili a solili a zo sliviek pálili dobrú slivovicu. Bola tu skvelá marunovská kapela. V nedeľu si posadali vonku, zahrali na basu, harmoniku, husličky a zaspievali si.
Do kostola chodili až do dediny a bol to poriadny kus. V našej osade stojí vzácna drevená zvonica. Viackrát bola už opravovaná a ten prasknutý zvon v nej je vraj zo starého terchovského kostola. Keď ešte žil Mišo Maruna, zvonil na ňom na obed a večer. Dnes sa na ňom už nesmie zvoniť, lebo by si ľudia dole mysleli, že sa tu stalo dajaké nešťastie. V novembri na "Dušičky" sa pravidelne pred ňou stretávajú rodáci z osady. Zaspomínajú si na svojich predkov, prejdú sa okolo svojich bývalých domov a zase odídu.
Žije sa mi tu dobre. Ráno ma budia vtáky a pohľadom z okna na Kriváň podľa mrakov vždy presne viem, aké bude celý deň počasie. V noci je tu tak tichučko, že tí, ktorí sú tu prvý raz, ani zaspať nemôžu. Krásne tu bývajú aj zimy, často nás tak snehom zasype, že sa ani do doliny nedá dostať.
Teraz v lete sem však chodí mnoho turistov. Niektorí za sebou nechávajú neporiadok a svojimi autami nám vrčia až popod okná. Tento horský vzduch by som nevymenila za nič na svete a príjemne sa tu cítia aj moji vnuci. Chodia sem často a prežili tu s nami aj celé tieto letné prázdniny.
