Spracovávanie hliny na výrobky a ich vypaľovanie v peci pri vysokej teplote patrí medzi najstaršie remeslá. Toto umenie sa nazýva keramika a vo Svederníku -Marčeku sa mu venuje neter známeho výtvarníka Vincenta Hložníka Mária Adamčíková (44).
Kde ste sa naučili tomuto umeniu?
Pôvodne som chcela byť grafičkou ako môj strýko. Prijali ma na Umeleckú priemyslovku do Košíc. Otváral sa vtedy odbor keramika, tak som sa tam prihlásila. Vtedy to u nás nikto nerobil a netušila som, čo to obnáša. Po škole som robila desať rokov s keramikou v Trstenej. Po roku 1991 sme sa všetci osamostatnili. Kúpila som si menšiu vypaľovaciu pec a v garáži si spravila dielničku.
Čo všetko vyrábate z hliny?
Robím úžitkovú aj ozdobnú keramiku. Takže nielen šálky, aróma lampy, stojany na ceruzky a pokladničky, ale i rôzne sošky, reliéfy na stenu, miniatúry, či ľudové figurálne motívy. Všetko si vymýšľam sama.
Aký je postup vašej práce?
Špeciálnu točiarenskú hlinu najskôr vymiesim. Potom ju vymodelujem, alebo na hrnčiarskom kruhu vytočím do požadovaného tvaru. Používam pri tom aj niektoré kuchynské pomôcky, napríklad pretláčadlo na cesnak mi dobre poslúži na výrobu vlasov. Potom to nechám dva - tri dni voľne sušiť, vypálim v peci pri minimálne 1040 stupňoch a po vychladnutí máčaním alebo štetcom glazúrujem. Vysušené predmety znova putujú na päť hodín do pece. Potom ich ručne maľujem. Nie vždy sa však dielo podarí. Takú sochu anjela modelujem aj dve hodiny, ale ak ostane v hline bublina, výrobok v peci pri sušení praskne a musím ho vyhodiť.